Ako som značil matroš alebo Boogie vyšíva.

15. August 2016 at 12:09

Vrcholový útočný tým práve heroicky zostúpil odniekiaľ z Kozých kôpok. Potľapkávajú sa po pleciach, tešia sa že sú živí, rozjímajú  o veľkých vesmírnych pravdách ktoré sa im zjavili v divokých horách, pijú pivo. A potom:
“Čia je táto expreska?”

Veru tak, po každom komunistickom lezeckom výjazde, keď všetok matroš patrí všetkým, nastáva návrat do reality osobného vlastníctva a treba zistiť, čo je čie.  Tí skutoční, praví lezci samozrejme poznajú každý škrabanec na svojich karabkách a každú krvavú škvrnu na svojich šlingniach. Dokonca vraj niektorí spoznajú svoje vybavenie len podľa pachu svojho chlapského potu (alebo vôňe, ak sú to ženy). My ostatní, obyčajní smrteľníci, si svoj matroš radšej všelijako značíme. V tomto článočku sa s vami podelím o to, ako som to spravil ja, a pridám aj trochu vlastnej inovácie. Takže…

Keď som prvý krát narazil na nutnosť poznačiť si matroš, skúsil som to s centrofixou. Jednoduché, lacné, priamočiare. Na karabíny som naškrabal svoje iniciály do rôznych priehlbín, aby sa nezmazali. So šlingňami je to ťažšie: “Neprivedieš textilnú výbavu do styku s chemikáliami!” by mohlo byť jedno z prikázaní lezeckého boha (jasne, centrofixu by snáď zniesli bez toho aby sa hneď rozpadli v prach, ale radšej neriskovať).  Našťastie, všetky šlingne majú vo švoch našitý malý štítok. Na biele štítky som sa podpísal, na tých čiernych s bielym textom som začiernil nejaké náhodné písmená. Hurá, matroš poznačený!

Výsledok: Centrofixa z karabiek sa skoro hneď zmazala, na štítkoch šlingní po chvíli vybledla (nehovoriac o tom, že som skoro hneď zabudol, aké písmená som to vlastne začierňoval). Pokus neúspešný, späť do labáku!

Ďalší pokus som založil na osvedčenej rade: “Ak to nejde spraviť lepiacou páskou, nepoužívaš jej dosť!” Mnoho ľudí si svoje karabíny značí lepiacou páskou, väčšinou elektrotechnickou izolačnou. Je na to super: lacná, dá sa trhať rukou, dobre lepí a dá sa zohnať v rôznych farbách. Existuje aj varianta na značenie expresiek (vďaka Milka! ). Tu páska nie je v skutočnosti nalepená na textil, ale pozostáva z dvoch vrstiev, ktoré sú k sebe otočené lepkavou stranou. Celé označenie tak môže po expreske kĺzať hore dole. Takto to vyzeralo:

DSC00162DSC00156

Výsledok: Páska vydržala prekvapivo dlho, no po čase sa zošúpala. Oproti iným spôsobom značenia je kus pásky viditeľný na prvý pohľad, čo je veľká výhoda. Ja som ale aj tak skúsil ešte niečo ďalšie.

Do tretice všetko dobré, svoj matroš som preznačil zas. Karabíny som na miestach, kde by sa nemali odierať, poznačil malou bodkou laku na nechty (nie, neukradol som ho priateľke, mám vlastný :) ). Dobré miesta sú priehlbiny pri údajoch o nosnosti, alebo v mieste kde sa karabína zužuje k zámku (ale nie príliš blízko, aby sa lak nedostal k čapu a nezadrhával ho). Už som videl aj o značenie pod poistkou na skrutkovacých karabínach (opäť si treba dať pozor aby lak nikde nedrhol). Ako dlho také značenie vydrží sa ešte uvidí.
No dobre, toľko karabíny, ale čo šlingne?  Na všetky šlingne som si na štítok vyšil malú zelenú bodku (za tento nápad chcem poďakovať mojej mame, ktorá nám tak vždy značila ponožky:)). No vážne, je to super! Takéto značenie nevybledne, nezlepí sa, nezošúcha. Dá sa aj nahmatať, takže je ideálne pre slepcov. Je mierne pracnejšie ako podpis centrofixou, ale ak si tam zrovna nevyšívate iniciály, máte to hotové za chvílu. Vyzerá to takto:

DSC00149DSC00158

Týmto nápadom sa pokojne inšpirujte, dajú sa tak značiť aj expresky, len si prosím vyberte inú farbu ako zelenú :)

Toľko môj príspevok k tomuto večnému, nepríliš podstatnému poľu lezeckého bádania. No a čo vy ostatní? Ako si značíte matroš?