Baile Herculane – útek pred veľkonočným dažďovým frontom

4. April 2018 at 6:33

Veľa veľkonočných plánov bolo a veľa ich aj padlo. V stredu pred Veľkou Nocou som zmierená so sedením na ritke a vegetením s rodinkou cestovala domov.

Prišla správa:

„Tak čo, kam vyrážaš?“

….

„ Nanajvýš 300x na skialpy na Chopok a sedkať doma, však všade prší.“

….

„Treba ísť na juh a na východ ;-) – Baile Herculane = rumunská lezecká oblasť a máme ešte miesto v aute.“

 

Štvrtok poobede sme vyrazili. Preplnená a upršaná cesta diaľnicami v Maďarsku (cena 10-dňovej diaľničnej známky 10€) a v Rumunsku (cena týždennej diaľničnej známky 3€) nás priviedla do hornatej krajiny.

Na hraniciach sme strávili skoro hodinu v zápche a tesne za hranicami sme utrpeli mierny šok, keď zrazu z pôvodných 3 hodín do miesta príjazdu boli 4 a chvíľu nám trvalo kým sme zistili, že v Rumunsku je o hodinu viac ako u nás. :)

Nocľah bol veľmi provizórny a hneď sme sa stretli s túlavými psami, v Rumunsku zdá sa dosť bežnými.

Ráno sme sa spojili s posádkou z druhého auta, ktorá sa už postarala o kúpu sprievodcu a vyrazili sme na skaly do blízkeho sektoru. (sektory Scorpioni a Faleza)

Skoro všetci sme boli po zime na skalách prvýkrát a k tomu nevyspatí. Pohyby boli také trochu kostrbaté, no radosť z príjemného počasia a peknej nevyšmýkanej skaly vo veselej spoločnosti bola veľká.

Druhý deň nás čakal sektor, ktorý som si na fotkách vyhliadla a aj všetci tí siláci a siláčky (Nina Caprez) tu chodia… Tak sa aspoň pozriem.

Cascada Vanturatoarea – krásne miesto, i keď príroda bola ešte nefarebná a trochu smutná.

Lezenie bez trička a ukrývanie sa do tieňa myslím nikto z nás nečakal. Radosť, veselosť a už aj tie pohyby na skale boli krajšie.

V nedeľu sa aj nám rozpršalo, čo sme využili na rest day a hľadanie teplých prameňov. Sme predsa v kúpeľnom mestečku. Autá odparkované pri ceste, zrazu ľudia kráčajúci popri ceste smerom k rieke pod cestou a v županoch ??? “Čo to je???” Čuduj sa svetu, to je kúpanie v termálnom prameni. Veľké váhanie či tam vliezť….

Výsledok bol labužnícky :)

Nasledoval obed v mestečku v prepočte za 4 € aj s polievkou a pivom a premýšľanie čo s načatým dňom a ešte voľným pondelkom.

Výsledkom bol presun do Maďarskej vraj jednej z top lezeckých oblasti. Expedícia pokračuje – pivko, vínko a voda sa na pumpe v Maďarsku dokupuje a hor sa lesnými cestičkami hľadať Kis-Gerecse.

V noci nás dobehol znova dážď a silné vetrisko. V pondelok ráno sme teda skalky našli a obhliadli, no neliezli keďže bolo komplet mokro. Možno nové miestečko kam sa pozrieť keď bude pocit, že v okolí BA je už všetko ochytané. (cca 150km od BA)

Píšu o 47 športových cestách, dokonca aj o 4 cestách obtiažnosti 11. Ide však o skalky 6-20 m vysoké, trošku ako lom vyzerajúce, no na vápenec majú zaujímavú oranžovo čiernu farbu. Možno to bolo spôsobené tým, že skalky boli mokré :)

Zhrnutie:

Podaril sa nám rýchly, finančne nenáročný a pekný výlet do oblasti, ktorá nie je tak ďaleko (700km z BB).

Pokiaľ počítate s tým, že Rumunsko je krajina nie moc čistá, že v obchodoch sa len príležitostne dá platiť kartou (inak v hotovosti ich menou Lei), že vám možno túlavý pes partizán potajomky ukradne klobásu, tak hor sa skúmať údolie Valea Cernei viac! Lezenia je tam veeeľa a peknééé!

Čo sa týka ubytovania spali sme v stanoch a v aute na lúčke pri Penzione Dumbrava, čo sme našli ako povolené miesto na stanovanie. Ráno prišiel pán a vypýtal si v prepočte cca 3€ za jeden stan a auto (o počet osôb vôbec nešlo).

Sprievodcu bolo možné zakúpiť práve v Penzióne Dumbrava (cena v prepočte cca 6€) … no mali posledných 6 kusov, takže ostali 4… :) :)

Myslite na zmenu peniažkov vopred, na časový posun – o hodinu viac v Rumunsku a na množstvo túlavých, no mierumilovných psíkov.

Teším sa ak dostanete chuť vyraziť!

Text: Baabočka H. (ostatní účastníci zájazdu: Livka, Očko, Kazďo, Tomík, Piťuch, Sučo, Dedo, Miruška, Čičo)

Fotky: Baabočka, Livka, Piťuch

 

A ešte nejaké užitočné www :)

Rumunsko:

Maďarsko: