České písky

28. June 2015 at 7:11

Po rokoch sa konečne podaril výjazd na České písky. Počasie nie je uplne isté, ale už som sa naučil veci a hlavne lezenie nebrať príliš vážne. Svieti slniečko, super, prší, aj tak dobre, aspoň si posedíme príjemne pri pivku. Pochylý aj s ďalšími kumpanmi odvolali učasť na poslednú chvíľu kvoli počasiu. Nakoniec to bolo aj dobre, pretože sme si overili, že naše auto naozaj neodvezie päť nabalených ľudí. A Tomáš je výborný parťák na neuponáhľanú akciu. Tiež potvrdili účasť Katky a Mišo Ďurmek ktorý sa pridá z Nemecka autom. To som si vydýchol. Minulý rok totíž zrušili účasť úplne všetci nadejní učastníci zájazdu. Tento krat som bol rozhodnutý, že pôjdeme za každých podmienok. Keď odvolajú všetci, tak si dáme výlet do Česko-saského Švíčarska aspoň s mojou Majkou. No a ako to prebiehalo? Povedal by som, že bolo super. Mali sme chatku v kempe pod Císařem. Každý večer bol ohník. Došla aj Peťa a bolo výborné, že sa mal niekto obetavý venovať aj začínajúcim lezcom ktorí zatiaľ nemajú odvahu ťahať cesty na pieskovcové veže. Mišo Ďurmek z Nemecka doviezol Aľu z Ruska a Andrea z Talianska. Aľa nám dookola spieval hymnu „kak iďot karavan z Pakistan na Iran a prišol uragan i patom prišol narkoman“. Počasie bolo trošku chladnejšie, pri ceste ešte dokonca kopy snehu. Rano sme sa pomaličky rozbiehali, raňajočky, kávička, tak medzi jedenastou dvanástou sme začali baliť a pomaly sme sa vygúľali do skál ktoré boli vzdialené päť minút pešo. Základ pohody a úspechu na pieskoch je začať s peknými a ľahkými cestami, poriadne sa istiť kde sa dá, hrubé lanovice sú vhodné. A keď si človek zvykne na päťôčky, tak sa dá pomaličky pritvrdiť a skúsiť aj nejaké klasické sedmy. No a pieskovec? Môže byť krajšie a slobodnejšie skalné lezenie? Nejlepšie to bolo pri západe slnka si dať niečo v krásne osvetlenej stene veží. V sobotu večer sme sa už cítili komfortnejšie a dali sme si s Tomášom Havlíkom krásnu sedem C cez päť kruhov. Tomáš potiahol po tretí a ja som už s pomocou magnézia doliezol na vrch veže. Bol to neskutočný zážitok liezť v krásne osvetlenej stene tridsať metrov nad zemou a niekoľko metrov nad kruhom. Potom si posedieť na veži, dať si ušúľanú cigaretku, potom sa pomaličky presunúť do kempu, dať si pivko, urobiť ohník, dať si ďalšiu ušúľanú cigaretku, nikam sa neponáhľať.  Od Miža som dostal kontakt na istého Gerharda Tschunka, starého domáceho lezca. Teraz už osemdesiat ročný dedulo ale poriadne vitálny. Došiel pozrieť a boli sme spolu na večeri a pivku. Porozprával nám o všetkom možnom, poukazoval kde má urobené prvovýstupy. Ten mal lezecký život, okolo tristko výstupov iba v Tatrach a aj tam mnoho prvovýstupov. Hneď na druhý deň sme si dali jeho cestu. No a čo dodať na záver. Tí čo sa nezúčastnili môžu ľutovať a teším sa až opäť vyrazíme.

Autor textu: Jano Kianička