Desiate rande s tatranskou kráľovnou

21. September 2016 at 7:49

Upozornenie: článok neprešiel gramatickou kontrolou a bohužiaľ neobsahuje žiadne fotky…

 

Možno je to niečo temné v mojej duši, čo ma neustále ťahá do ponurých stien, kde vás slnko pohladí len necelú hodinku za 2 dni.  A možno je to len horská samota vo mne, čo sa lepšie cíti v tieni severných stien ako na slnkom zaliatej Volovke.. Tak či onak, vo štvrtok ráno opäť hľadím do starej známej Galérky a cez suťové polia sa snažím prekľučkovať sa najrozumnejšou cestou na nástup. Stena netradične suchá, teplota na september nadpriemerná a tak sa naľahko a v dobrej nálade púšťame s Maťom do cesty, ktorú nám tu zanechala dvojica vynikajúcich pieskarov Studnička- Hauschke. Aj keď som mal v Galérke vylezené papierovo už aj ťažšie cesty, Studničku som si vždy akosi nechával „ na potom“.  Mokrá hrdzavo červená skala priamo v srdci steny (spolu s centrálnym kútom) mi až príliš podnecovala fantáziu.. Ale dnes ma zvedavosť priam ženie hore úvodnými dĺžkami v ústrety hornej časti steny. V tretej dĺžke križujeme Centrálny kút a ja len v nemom úžase hľadím do jeho kľúčovej časti- kompaktnej platni, ktorou sa obchádza večne mokrá časť v kúte – 8+/9- odistenej miestami nožovkami…Tam sa už naozaj lezie…Preto my radšej pokračujeme vo svojej turistike ďalej doprava a štandujeme pod previsnutou špárkou, ktorá nás má doviesť do vrcholového kúta.  Zakladám camalota č. 3 a nakoľko žabovať som sa za tie roky ešte nenaučil, roztiahnem nohy poriadne do rozporu, pricapím hranu a bez väčších problémov sa prevalím do položenejšej časti. Ďalší štand je na malej vežičke, odkiaľ doľava nasleduje  kľúčový traverz do kúta.  Istenie dve staré skobky a je to skôr nepríjemné ako ťažké. Všade naokolo nádherná do červena sfarbená skala a hlavne úplne! suchá. Maťo štanduje v tretine kútu  na starých skobkách v totálne expozícií a ja rozmýšľam kade ďalej. Nákres zostal dole v bivaku a ja len viem, že na vhodnom okamihu treba z kúta odliezť do ľavej platni. Inštinktívne odliezam do platne už na začiatku a celú 55m dĺžku leziem priamo hore.  Istenie občas malé hrdzavé skobky, do ktorých by som nechcel naložiť ani dva metre nad nimi, občas poteší dáky založený BD mikráč. I keď lezenie nie je dajako ťažké ( pár krokov možno 6+), leziem pomaly a opatrne, lebo to je klasická dĺžka, kde sa proste nepadá.. Ocitám sa na balkóniku 5 metrov pod hranou Galérky a rozmýšľam kade hore. Napravo môžem obdivovať kolmý kompletne zelený komínik ťažko odhadnuteľnej obtiažnosti (nakoniec to vraj ide tade a je to 4+) a priamo hore vidím dáke skoby. Botaniku si nechám radšej na zimu a radšej pokračujem rovno.  Najprv sa postaviť na odštiepenú vežičku, ktorá tam isto nebude večne, chytiť policu, nohu nakopnúť hore do steny a zhybnúť hore…Hore sa zvalím do sute  a o najväčší šuter zaštandujem. Pri doberaní pozorujem onú fantastickú hru slnka, hmly, vetra a oblakov a zisťujem, že som „tu hore“ už jubilejný desiatykrát (8 rôznych ciest)…Ako ten čas beží…Maťo dolezie, stisk ruky, trochu oddychu a ponáhľame sa dole k vode a jedlu. Milujem tie chvíle po dolezení a zostupe, keď človek zalezie do spacáku a spokojný nemusí nič, len jesť, piť a meditovať v prichádzajúcom súmraku.

Ďalšie ráno sa zobúdzam už nie s takou motiváciou a chuťou liezť, ale zajtra už príde front, tak treba využiť počasie. Nakoniec dávame pokus v jednej osmičke, kde to hlavou moc nezvládnem a kľúčovú dĺžku prehákujem po friendoch. Ale popritom si ju stíham aspoň celú skrokovať na voľný prelez.. 60 metrov pod hranou Galérky akosi dochádza drive a tak  bez výčitiek naštartujeme osmu. Aj tak sa tam chcem vrátiť po RP.  Štyri dlhé zlanenia a máme opäť pevnú pôdu pod nohami. Za dve hodinky sa ešte zo sedla Váha zahľadím do steny a opäť raz si uvedomím o čom je lezenie v Galérke (pre priemerných víkendových alpinistov ako sme my)…Kvôli číslam treba ísť na Ostrvu, v Galérke je to predovšetkým o emóciach…

Praktické info pre záujemcov:

Studničkova cesta, klasif. subjektívne ľahších 6+/7- (v porovnaní s inými cestami v GG), natiahli sme 7 dĺžok ( 60m 5+, 45m 5-, 55m 6-, 25m 5, 20m 6, 35m 6+/7-, 55m 6/6+) Skoby nie je nutné brať, avšak v prípade prúseru isto pomôžu. (my sme mali  5ks) Dokopy je v ceste (štandy aj postupové, aspoň, čo sme cvakli) cca 25skôb..inak sme použili štandardnú sadu BD od mikro zelený  po BD 3 (veľký modrý- hodí sa do tej špáry), dva ballnuty a sadu čokov….Čas prelezu 6 hodin (pri našej priemernej rýchlosti)

 

horám zdar

Maťo