Grossglockner 2016 – pokus 1

28. January 2016 at 12:23

Celá táto akcia je opradená akou si niťou zázrakov a zaujímavých náhôd.

Prípravy ktoré som riešil nasledovne: zoberiem si viac a na parkovisku sa prebalím. Trošku som si pozrel počasie (k tomu neskôr) a mapu. Vyškemrať deň dovolenky v práci a u frajerky(prip. ženy alebo družky) a môžeš ísť!

Gross-05

Winterraum

Štvrtok

Zbalený, pripravený, krásne osprchovaný, čakám doma s umytými zubami na Kalafiho (Peťo Kalafut). Keď dorazí, letíme k Rozbuchovi, kde zisťujem, že nemám paličky a ani lyžiarske okuliare. Vlastne sme nemali ani lyže, ale okuliare sa hodia.

Model stretnime sa večer u Rozbucha si pochvaľujem z dvoch dôvodov:

  1. bol to môj nápad
  2. je to praktické

Keď sa stretnú živly ako Rozbuch, Kalafi a Drgi, tak žiadna fľaška neostane neotvorená. Nejako netlačíme na pílu, len dorážame to čo sa nám nevošlo do ploskačky. Cestou z Kauflandu mi vypadlo pivo na zem a pekne sa roztrepalo, čo by nebolo nič zvláštne, ale keď som vyhadzoval črepy do zeleného kontajnera na sklo, fajnovo som si dorezal ruku. Nepovažoval som to za nejaké znamenie, ale to bola možno chyba. Po vypití pivka a pálenky, sa kúsok po pol noci ukladáme: Rozbuch ku Katke, Peťo na gauč a ja v pracovni.

Piatok

Ako som predpokladal, stávať sa ti moc nechce, keď si večer pálenô dožičíš. Plačkovia sme boli iba s Rozbuchom, Peťo si ranné stoje pochvaľoval. Začali sme nahadzovať auto spolu aj s Peťom Jaškom. Do hodiny sme boli na ceste a všetci až na Rozbušku veselo pochrapkávali. Diaľnice čisté a rovné. Všetko prebiehalo pokojne. Zastavujeme raz na cik pauzu a druhý krát na nákup. Kupujeme toaleťáky a nejakú tú poživeň. Rozbuch s Peťom J. kupujú noviny a ja s Kalafim sme vypočítavejšie svine, preto berieme letáky Intersparu, aby sme mali čím založiť oheň na chate. V potravinách sa pri šunke stretávame s pani, ktorá na nás ide po slovensky. Vykľulo sa z nej, že chodieva dosť často tlmočiť, keď sa niekto doseká na kopcoch. Toto von koncom nie je možné považovať za znamenie, hovorím si. Nakúpené, otáčame do seba nejaké to pivo v aute i trúsime všade na vôkol. Bez tak tam malá pred nami jedla rožtek. No škoda, že po nás by z tých otrusiniek vedel skúsený pekár upiecť nejeden rožtek. Nevadí. Na nálade neklesáme.

Essen und fressen

Essen und fressen

Prichádzame do Kals-u. Vykrádame od prospektov infoburo a neodpustíme si inšpekciu na toaletách. Mimochodom obstáli na výbornú! Podľa záchoda spoznáš kultúru národa!

Pristavujeme auto na parkovisku, odhadzujeme nadbytočnú záťaž v podobe karabiniek na vyše, oteplovačiek nahodíme pípaky, ktoré si vehemente okukávame a kontroluje medzi sebou. Rozhodli sme sa nechať si jednu zubnú kefku na družstvo v rámci znižovania hmotnosti. No tu vodku som si tam aj tak vytrepal v skle. Sme tu skôr ako Žilinčania. Všetko máme a môžeme začať šliapať. Leda tak pešo, lebo lyže mám/e doma. Trošku banujem, že som ich nezobral, ale tak čo aj pešo sa dá. Slnko svieti ako divé, obloha je belasá, ako keby oslavovala víťazstvo Slovana nad Medveščak Záhreb.

No čo tak sa máme radi!

No čo tak sa máme radi!

K prvej chate je to sotva 30 minút krásne zasneženou krajinou. Asi som si mal predsa len tie lyže zobrať. Na okolo skaly (o bridlici by som pochyboval, že sa dá hovoriť o skale) vrcholky a kuloáre sú nádherné! Všade vidím cestu či na leto, zimu alebo mix. Jednoducho onania ako sa patrí. Na prvej chate zisťuje Rozbuch nasledovné: otepľovačky nechal v aute. Obetovať celú hodinu pre jedny otepľovačky sa mu nechce. Človek by si povedal, či je niekto normálny, že chce ísť hore v teplákoch. Našťastie Kalafi má u seba záložné nohavice proti vetru a dažďu tenké asi ako mikroténový sáčok, ale isto budú piť vody menej ako tie Rozbuchové čierne tepláky s logom skákajúcej mačkovitej šelmy. Tu som už šípil, čaká nás veľké dobrodružstvo. Ja som bol pripravený ako sa patrí a nešiel som v teplákoch od auta, ale poctivo som sa potil v otepľovačkách, tak som sa nemusel prezliekať ako chalani.

Stlač play a ideš hore!

Stlač play a ideš hore!

Peťo J. začal šliapať smerom hore a hovorím si, idem ho stíhať. Za chatou krásna lyžiarska stopa. Peťove pásy po nej išli ako friend do špáry v inštruktážnom videu a ja plný odhodlania takmer bežím za ním. Ako si tak bežím, ak sa to dá tak nazvať, snehu mám tak po pás, a potom sa vlastne skôr plazím po štyroch, ako by som bežal. Hovorím si, nevadí, nejako ho dobehnem. Nedobehnem ho, ani keby som moc chcel. Banujem, že som si nezobral lyže. Vlastne sa trošku preklínam a odpínam si bedrový pás, aby sa mi zarezali popruhy do pliec. Chcel som sa pekne krásne vytrestať. Po pár krokoch ma to omrzí, zapínam všetko naspäť a sústreďujem sa na prešliapavanie stopy. Rozbuch a Kalafi má rýchlo dobiehajú. Bodaj by nie, keď som im to pekne prešliapal! Spolupatričnosť v tomto momente hrá prím. Všetci rovnako skľúčený a vyčerpaný po asi 400 metroch od chaty, kde sme sa prezliekali. Človek si hovorí, čo sa ešte môže pokašlať. Peťo z hora, cca 300 m chôdze (čítaj brodenia) a 80 m výškových na nás kričí: Pozor tu je odtrh! A fakt pekná dosková základovka. Také niečo nie je vidieť každý deň. Keby na fotkách, ale na svahu nad hlavou to nechce vidieť naozaj nikto!

P1040072

Krásne počasie aspoň v ten deň

Peter na lyžiach mizne za hangom ako zajac v nore. Ostáva za nim iba ohnivá čiara v porovnaní s naším tempom. Zhodnocujeme, že sa nám nechce a šliapeme kolmo na svah a po skalách kde sa prebárame iba po kolená. Driapeme sa neodtrhnutou lavínou. To nám je všetkým jasné, no je to najrýchlejšia cesta hore. Trošku sme odbočili z pôvodného kurzu, ale tak vrátiť sa budeme hádam vedieť. Zadychčaní ako závodné kone. Zrazu zvoní mobil Rozbuchovi. Volá mu Peťa. Je dole na parkovisku a pýta sa, či je to auto s Malackou značkou a rozsvietenými svetlami naše. Rozbucha tam skoro rozhodilo. V duchu som sa smial, bavil som sa najviac ako moje svedomie čierne dovolilo, no smiech ma prešiel, keď som si uvedomil, že som s ním prišiel a asi by som s ním rád aj šiel domov. No nič. Vracať sa nebudeme a situáciu vyriešime v nedeľu.

Aj takéto ľady tu vykúkali!

Aj takéto ľady tu vykúkali!

Sadá slnko, sme v tieni a zima začína účinkovať. Obliekať sa mi nechce, tak mám na sebe len termo a winstopperku, na nohách otepľovačky v ktorých sa pre tentokrát už nepotím. Zisťujeme, že sme viac než mimo. Keď však meriaš každý jeden meter v hlbokom snehu, tak je ti ľúto aj 5 cm. Keď zistíš, že si si isto zarobil 500 metrov navyše, to ťa moc nepoteší, ale to nevadí, lebo máš zmrznuté nohy. Takže si len zakusneš do zmrznutej pery ako do dreva, ako keď ti šaman vyberá íver z pod nehta a ideš ďalej. Rúbeš si to tak hlava-nehlava. Našťastie Kalafi sa naštartoval a šiel ako motorová píla. S Rozbuchom sme zaostali. Snažil som sa robiť aké si spojítko medzi nimi dvoma, no Peťo sa mi stratil z dohľadu a s Rozbuchom sme osireli, dokonca aj jeho stopy boli zaviate a to bol iba 15 minút pred nami. Raz za čas som z poza seba počul výkrik. Nebojte! Bolo to len nadávanie na snehové podmienky. Miestami to však ale vyzeralo tak, že som sa preboril, koleno sa mi oprelo o sneh a telo mi pokračovalo ďalej. Ten pocit kedy sa ti ide otočiť koleno do druhej strany, je na nezaplatenie. Hodili sme si čokošku a už sa nám ide hore hola hej! Peťo J. nám zasvietil zo sedielka čelovkou. Na jednej strane je dobre vedieť kde je cieľ, na strane druhej AŽ TAM ?!. Po piatich úmorných hodinách dochádzame na chatu, kde nás čaká Peťo&Peťo s čajom a pekným teplým prostredím dreveného winterraumu.

Gýčovka!

Gýčovka!

Kopnem do seba čaj. Rozbuch si dal z “minerálky” kde bol abshint. Potom čo sme sa vykuckali, začali sme nosiť sneh a rúbať drevo, lebo aj po nás prídu chlapi. Nikdy nevieš ako sa pletieš na horách, dorazila Peťa s tým, že jej to trvalo 2,5 hodiny. Oproti našim 5tim by som povedal: Dobrý výkon! Každopádne to treba pripísať prešlapanej stope. No k našej cti slúži jemné odbočenie čomu sa aj Peťa čudovala. Postupne začínajú prúdiť chlapi zo Žiliny. Scénar sa opakuje pri každom jednom: tu máš čaj a choď po sneh, nech máme z čoho mať aj my. Prídu všetci a polemizujeme o tom, kedy zajtra vyraziť. Keby niečo: Kalafi to hovoril. Popíjame pálenky a pivo. Niektorí sa rozkladajú dole na lavici od únavy, iní si urobia fajnový pelech a priaznivci mrazivého spánku sa ukladajú na povale, kde je na zemi takmer súvislá snehová pokrývka. S Kalafim sa dávame do pozície hlavných kuričov. Hovorím mu: Budeme sa po pol hodine striedať a prikladať. Osobne mi jasné, klamem, ale fakt som chcel vstať! Budík zvoní ako besný každých 30 minut. Pri každom zazvonení sa strhnem a hovorím Peťovi: SLUŽBA! Podarilo sa mi to asi tak o 00:00 a 00:30. Nasledovne som už všetku robotu delegoval na Peťa.

Sobota

Ráno klasické horolezecké okolo 5-tej stojí Peťo J. pri peci a huba mu ide ako verklík. Mne bolo jasné už v Bratislave ,že bude zlé počasie a hore nepôjdeme. Peťo Kalafut to hovoril už dávno a my sme mu nechceli veriť. No vonku vidieť tak na 30 metrov a to tiež len keď poriadne rozfúka vločky vietor v rýchlosti asi 50 km/hod. Po tomto víkende  máme to v oku  nebojte! Priznám sa, že trochu rád sa prevalím na druhý bok a ležím si ďalej prikrytý dekou a troškou spacáku,  čo mi Kalafut zapožičal. Keď sa trošku rozvidnie a nasneží na nás cez zatvorené okno, vidíme čo sa vonku deje. Je to  súboj zeme s vetrom. Dva živly a ani jeden nechce však ustúpiť, podvoliť sa tomu druhému. Tento súboj zažívame na vlastnej koži,  keď chodíme pre kryhy snehu, ktoré topíme na ranný čaj. Sedíme a rozprávame sa, topíme sneh a jeme. Jeme fakt, že veľa. Všetci vyťahujú expedičnú stravu. My si kuchtíme čaje a dobrôtky a samé šmakošky. 

Studlhutte

Studlhutte

Keď má vietor dosahovať hodnoty okolo 70 km/hod, sa pár jedincov rozhodlo si spraviť malú vychádzku. Členovia HKF boli v prevahe v tejto výprave. Cieľom bol mierne vzdialený kopec Fraiwandspitze, s možnosťou pokračovať na  Figerhorn. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nám podarilo vydriapať sa akurát tak na Fanotkogel. Prihliadnuť k promile alkoholu v krvi a poveternostným podmienkam, by som to označil za HEROICKY výkon. Dobre možno to nebolo tak heroické ako sa môže na prvý pohľad zdať. No bola to príjemná sobotná prechádzka. So psom síce nie, lebo keby ste nejakého mali, tak ho odfúkne. Po príchode naspäť na chatu sa nalievame čajom a rýchlo do seba tlačíme jedlo všeho druhu, pričom sa tvárime ako keby sme boli vonku minimálne dva dni a jednu noc. Po doplnení alkoholu v krvi a energie, v podobe expedičnej stravy, raviol a čo ja viem čoho ešte všetkého možného, upadám do kómy  približne na 3 hodiny.

Hrebienok

Hrebienok

Po prebudení ma čakal zaujímavý výjav. Všetci sa tvária, ako keby niekto umrel, ale ono sa stalo niečo oveľa horšie! Na chate došiel alkohol. Normálne sa všetko vypilo, no ľudia si ešte žiadali. Kalafut sa snaží zachrániť situáciu s fľašou borovičky, ktorú ako keby vlastne ani nemal. Tak rýchlo mu zmizla. Musím priznať. Chlapi zo Žiliny majú vskutku zvláštny folklór. Triezveme a rozhodujeme sa, či niekoho pošleme oproti noci zohnať alkohol. Od tohto skvelého nápadu nakoniec upúšťame a triezvo pozeráme  na seba, bavkáme sa.

Výstup žlabom

Výstup žlabom

Ostávam spať sám s Peťom dole. Ostatní nás majú za buzerantov, ale my sa nedáme a je nám to jedno. Hovoríme si kurči a s dobrým pocitom si líhame. Peťovi už ani nehlásim služby. Budí sa automaticky a sám pekne prikladá drievko po drievku. Pre túto noc som zvoli už svoj spacák, hoc je tam tak teplo, že spacák vonkoncom nepotrebujem.

Nedeľa

Hneď z rána sme sa začali natláčať dobrotami v duchu: čím viac zjeme, tým menej ponesieme. Nafutrovaný sa fotíme pri krásnom počasí a pelešíme dole. Scénar z piatka sa opakuje. Snehu po rozkrok. Peťa aka ratrak mama ide ako guľa. Keď človek váži 85 kilo bez výstroje a výzbroje, tak sa nie je čomu čudovať, že sa prebárate tam, kde 5-kilová Peťa aj s topánkami chodí po snehu ako Legolas. Aby som to nezľahčoval, aj Peti sa zabáralo a robila skvelú prácu na špici. No prešliapaná stopa  sa dá ešte väčšmi prešliapať. Ale to bola naša úloha. Jemné seknutie si žľabu a sme dolu na parkovisku bez väčších problémov. Cestou dole s Kalafim rozoberáme naše životné preferencie a filozofujeme o tom, ako byť v živote spokojný.

Fuják

Fuják

Po príchode na parkovisko začína tá pravá zábava. Auto vyšlahané na maderu. Baterka nedá ani ŤUK! Žilinčania nám splašili káble poriadne medené za akciovích 21 eur a pár centov. Vytešujeme sa. Dve autá a dva káble. To pôjde! Pri podrobnom preskúmaní útrob motora na aute, baterku nenachádzame. Čudujeme sa všetci kam ju mohli schovať strojári z Nemecka. K Nemecku sa čoskoro dostaneme bližšie, ako by sme v tejto situácii povedali. Po asi dvoch cigaretách chlapi našli baterku. Čuduj sa svete, bola pod šoférovým koberčekom rovno pri jeho nohách. Nemci pripravili ale zaujímavý rébus v podobe dekla, ktorý bol pripevnený 4 slovom ŠTYRMI skrutkami s hviezdičkou. To, že sú tam skrutky beriem, ale že tam buchli hviezdičku im neodpustím. Jednu skrutku na komplet strhávame našimi kliešťami, žabikláčmi  a inými pomôckami. Máš auto ktoré nenaštartuješ a aj káble máš. Len sa k baterke nevieš dopátrať. Stavy na draka! Neďaleko parkoviska je na Alpské pomery malý penzión. S Peťom K. sa vyberáme k penziónu. Jedno auto komplet namrznuté a vyložené stoličky, nám napovedajú, že tu nepochodíme. Lístok na dverách “otvoríme až vo februári” nás len utvrdil v našej obave. Ako z akčného filmu sa vyberám poza penzión, kde je snežná fréza (isto má niekde dnu baterku) a aj kôlnička. Kôlnička v sebe skrýva neskutočný poklad v podobe gola sady s krížovými skrutkovačmi a aj neuveríte: HVIEZDIČKY! Berieme sadu a celý natešený sa ideme pochváliť objavom, ktorý by som prirovnal k objaveniu ohňa pračlovekom. Prídeme k Oplu a a skúšame: jedna hviezdička malá, druhá zase veľká, taká sada je nám akurvát na milú Jarmilu. Na parkovisko prichádza BMW z Nemecka a <> so slovinskou značkou. V Nemeckom baworáku sa vezie páradny turek. Jeho rodičia musia vlastniť sieť kebabov po Nemecku, veľkú ako Subway alebo Mc´Donald. Pre istotu sa pýtam Peťa, či to nie je ten, ktorému požičal peniaze, kíve mi hlavou, že toto nie je jeho Turek.

Sem tam sa ukázal aj Oscar

Sem tam sa ukázal aj Oscar

Stále sme sa nedopracovali k zaplechovanej baterke v jednom nemeckou aute. Skúsime to v druhom. Hned ako Hassan vystupuje, Peťo za ním beží a pýta sa ho či nám pomôže naštartovať auto. Hassan je pašák a odpovedá, že áno. V tedy ho všetci milujeme. V zápätí sa chytá za hlavu a dokola ako papagáj opakuje FUCK! Asi 20x to povedal. Keď sa Hassan upokojil, vyšlo z neho niečo takéto: Moje auto má bezdotykový kľúč! Sedel som so svojím homoboyom Hanzom v Mekáči a zabudol som ho tam. Auto však malo kľúč v dosahu, naštartoval som a ušiel  asi 45 min  40 km a teraz som vypol motor. Kľúč je ale v tom mekáči! Jediné čo môžeme pre Hassana urobiť je odviezť ho do mekáča. No spať ho odviesť už nemôžeme, lebo by nás to stálo drahocenný čas a každý chce byť čím skôr doma.

Ranné brieždenie

Ranné brieždenie

Slovinec čo prišiel na parkovisko s rodinou je ale v našich očiach posledná šanca. Chopíme sa jej ako sa patrí. Rodinu necháva v závese a ide nám pristaviť auto. Po asi 20 minútach, “poláko” ako hovoril Slovinec, nám auto naštartuje a vytešujeme sa, ako by sme objavili oheň. Ako málo stačí k oslave! Rýchlo nahadzujeme veci do auta. No keď chceme vyraziť, Hassana nikde. Rozbuch velí odchod a tak aj je. Hassan nám zmizol a nikdy sa nedozvieme ako sa skončil jeho príbeh.

Tady tudy!

Tady tudy!

Trielime dole kopcom a slopeme zamrznuté sójove mlieko, ktoré má v sebe jemnú drť a chutí takmer ako shake a tak isto aj zamrznuté plechovky. Povedali by ste, že plechovka ak je je fakt zima, tak nemá bublinky? Ja by som to netipol. Cestou domov máme všetci mikrospánky až na Rozbucha.  Jedna zástávka na hotelo-pumpo.  V obchode kde stálo presso 4 Euro. Toalety za 50 centov. To som si nemohol nechať újsť. Diaľnica až domov v pohode. Až na to, že nám došla zmes do ostrekovačov a vždy ked sme chceli umyť okno, bolo sa treba na niekoho nalepiť, aby na nás nafŕkal dosť vody. Potom sa rýchlo uhnúť do druhého pruhu. Takouto metódou sme sa dostali až do Bratislavy. Tu nás privítala hodná vrstva gaštanového pyré pri cestách a na chodníkoch.

V tú ránu by som sa radšej boril v hlbokom snehu!

Poďakovanie patrí: Petrovi Jaškovi (Slávia Žilina) za organizovanie

Dátum akcie: 21-24.01.2016

Účasť za HKF: Peter Kalafut, Ivan Drgoň, Andrej Rozbuch, Petra Škrovánková

Viac foto na Rozbuch NAS

Autor: Ing. Ivan Drgi Drgoň

Korektúra: Peter Kalafut

Foto: Peter Kalafut, Peter Jaško

Tags: