Klubový víkend na Hrádku

17. May 2018 at 14:26

Trinásť nováčikov a približne dvakrát toľko starších členov HK Filozof strávili druhý májový víkend v lezeckej lokalite Hrádok/Sekaniny.

Piatok 11. mája, deväť hodín večer. Zoznamujeme sa, no k tváram ešte dlho budeme hľadať správne meno. Je tu 30 – 40 ľudí. Väčšia skupina ľudí sa živo zhovára, pripomína si svoje začiatky v horách a baví sa na historkách z každodenného života. Menšia skupina sedí znateľne tichšie, jej členovia sa poznajú viac-menej od septembra a hľadanie lezeckých partnerov a kamarátov v nej ešte trvá. Tento rozdiel medzi inštruktormi a staršími nováčikmi z prvej skupiny a tohtoročnými nováčikmi zo skupiny druhej sa zmení veľmi rýchlo. Prvým impulzom je donáška dvoch sudov piva a opekačka do skorých ranných hodín.

V sobotu ráno o ôsmej vyrážame na Hrádok. Výnimku tvoria indisponovaní lezci a menej skúsení nováčikovia, ktorí idú na Sekaniny. Na Hrádku sme sa podelili na dvoj/troj-členné tímy, s inštruktorom ako prvolezcom a nováčikmi uviazanými na dvojičkách. Starší členovia väčšinou liezli v dvojiciach na istenej trase, niektorí si trúfli ísť na vlastnom istení (aj keď pri skúsenejších lezcoch môžeme polemizovať o rovine odvážiť sa zakladať istenia vs. mať drahé vychytávky vo svojej výbave).

Andezitový Hrádok poznajú nielen lezci, ale aj mnohí turisti. Pre nováčikov v lezení je ideálnou generálkou na Tatry – po našich veľhorách ide o druhú najväčšiu lezeckú lokalitu na Slovensku. Andezitové skaly vo všeobecnosti nie sú také rôznorodé a obtiažne ako vápencové skaly. Veľa ciest je vhodných pre začínajúcich a mierne pokročilých lezcov, trasy sú vzdušné s pekným výhľadom na okolitú prírodu, štandy dostatočne veľké aj na sedenie.

Vlastnosti skaly zaregistrovali nováčikovia po prvom dôkladnom pohľade, hlavy nám totiž pracovali pri samotnom lezení i pri správnom metodickom postupe zakladania štandu a zlanovania. S inštruktormi sme sa už dohodli na edukatívnej zásade – za chybu pivo. Nemáš dotiahnuté HMS-ky na štande? Pivo! Zle si zaviazal polovičný lodný uzol? Pivo! A tak ďalej. Našťastie, piva bolo dosť a rovnako mali inštruktori na rozdávanie trpezlivosť a cenné rady.

Sobotná idylka netrvala dlho, po úvodnom skúšaní zakladania friendov a vklínencov väčšinou po prvú dĺžku. Búrka, ktorá podľa predpovede mala prísť okolo druhej, dorazila o tri hodiny skôr. Hoci netrvala dlho, hromy bolo počuť ešte hodinu a skala bola príliš mokrá na popoludňajšie pokračovanie. Voľnočasové aktivity sa zúžili na tri možnosti – dospanie minulej noci, prehĺbenie sociálneho rozmeru víkendu (rozumej ďalšie pivá a opekačku) a lezenie na jednodĺžkových skalkách Sekaniny. Peťa Škrovánková nám vytiahla štyri cesty, tak sme aspoň na top rope mohli liezť po zamočenej skale a vyskúšať si lezenie v zhoršených podmienkach.

Sobotný večerný program bol približne rovnaký ako ten v piatok, akurát mená sme si už pamätali viac a mali sme aj čerstvé skúsenosti na zdieľanie. Niekto pil a opekal, iný jazdil na metle po chate, ďalší cvičili zakladanie štandu. Ja s Peťom Jaškom sme mali hudobný večer podľa onej balady Toma Waitsa Looking For The Heart of Saturday Night: You’re reachin’ your peak / ‘Cause tonight’ll be like nothin’ / You’ve ever seen / And you’re lookin’ for the heart of Saturday night. Tých spriaznených duší bolo nakoniec viac, osobne som v týchto chvíľach cítil lámanie ľadov medzi dvomi skupinami z úvodu.

Nedeľa bola na lezenie oveľa priaznivejšia. Pod skalou sme sa opäť zišli po ôsmej, už aj s posilami z radov nováčikov, ktorí deň predtým boli na Sekaninách. Stihli sme aj podstatne viac, vytiahnuť jednu-dve viacdĺžkové cesty, zopakovať si zlanovanie a osvojiť si správnu metodiku. A odfotiť sa na štande.

Tohtoročný klubový Hrádok bol teda krátky a intenzívny. Nováčikovia získali veľa podnetov na svoj ďalší rozvoj, starší členovia budú mať opäť ďalšie historky z bohatého zdroja lezeckej praxe. V mene nás nováčikov ďakujem všetkým inštruktorom a starším členom HK Filozof za ich rady a odovzdané skúsenosti, rovnako aj organizátorom, ktorí zabezpečili bezproblémový príjemný víkend. Spoznali sme sa navzájom, spoznali sme samých seba a v neposlednom rade aj jednu z najkrajších lezeckých oblastí u nás. Tešíme sa na Tatry!

Text: Peter Cyprich

Foto: pozbierané od všetkých :-)