Návšteva novej oblasti: Haliny

11. May 2016 at 9:08

S Tomášom sme si na Februárovom výjazde v Ospe padli do oka s dvomi šikovnými chalanmi Filipom a Jankom z Ružomberka. Tí nás zavolali na otvorenie lokálnej lezeckej oblasti Haliny pri Malinôm Brde. Keďže Tomáš tam pred pár rokmi poliezol pár ciest, bol zvedavý, ako sa veci zmenili. A mňa na spoznanie novej oblasti netreba prehovárať.

Z pôvodného plánu do Belej sme teda odbočili trochu východnejšie a v sobotu o 10:30 už klopkáme na okienko mestskej polície Rúžomberok, ktorá nám dá povolenie na vjazd ku Halinám (poplatok 5€). Toto povolenie sa oplatí poriešiť. Pešo by bolo treba hodinu a pol šlapať do riadneho kopca ku hotelu Malina, kde vás inak môže pohodlne dopraviť auto po udržiavanej asfaltke. Cesta ku skalám odtiaľ trvá asi 3 minúty po lesnej cestičke za hotelom.

Cesta ku skalám od hotela = 3 minúty

Cesta ku skalám od hotela = 3 minúty

 

Prichádzame pod skalu, vybaľujeme veci a zvítavame sa so starými aj novými známymi. Pod skalou sa motá asi zo dvadsať ľudí od 16 do 50 rokov. Pri bivaku horí ohník a jeho vôňa láka poopekať klobásky. Ale na to bude čas neskôr. Tomo ma volá poobzerať celú skalu a zisťujem, že Haliny sú rozľahlá oblasť. Skladajú sa z Predných, Stredných a Zadných Halín, ale lezie sa prevažne iba v centrálnej časti. Zadné Haliny ukrývajú zopár pekných dvojdĺžkových klasík (Kamzičie platne), ale treba si ich priistiť. Predné Haliny majú potenciál, ale preistených je len zopár ciest. My sme sa rozhodli pre asi 25m cestu v strednej časti – Skobovka za V. Pekné kútové lezenie, užívam si ho na druhom lane. Tomo ma doberá z vrchu, kde začína môj boj v koncovom bouldri. Nejako to prebijem, ale moral mi to nedvihne. Celý deň leziem na druhom konci.

Výlez v prvej dĺžke Vozárovky (V)

Výlez v prvej dĺžke Vozárovky (V)

 

Zato Tomovi ide karta. Okrem toho, že ťahá ďalšiu dvojdĺžku za V, dáva OS v dlhej podstivej VI a na záver buchne ešte OS v sedmičkovej ceste K.O. Celý deň pripeká slniečko a s Tomom sa zhodujeme, že o pár víkendov bude na južne orientovaných Halinách riadna sauna. My sme to ešte stihli. Najväčšou odmenou za meranú diaľku nám bola cesta Diretissima za VI = skoro 30m dlhé, vyrovnané lezenie po krásnych chytoch (mne občas mizli stupy). A takisto výhľady po každej ceste stáli za to.

Výhľady

Výhľady

Po lezení prišli na rad opekačkové dobroty a pezinské ríbezlové vínko. Domácim chutilo a na oplátku nás pohostili borovičkou. Ja som prezieravo pila víno ale Tomášovi aj v tomto smere išla karta. Domáci sa chceli odvďačiť za hudobné veselie, a tak mu chodil k ústam jeden pohárik za druhým. Tri minúty od auta ku skale sa premenili na večernú prechádzku pred spaním.

Opekačka s domácimi

Opekačka s domácimi

Ráno ma napriek spaniu v aute v kvalitnom spacáku zobudil chlad. Našťastie už svitalo, tak som vybehla na slnko a pripravila raňajky – čakal nás presun do Belej a ďalší deň lezenia. Chleba s domácou paštétou, káva a fičíme smer Žilina.

Squat pri aute

Squat pri aute

V Belej sú ideálne podmienky. Chvíľami pod mrakom, inak teplé jarné slnko. Prvá cesta Tomášovi vyčarila úsmev na tvári a hneď ma to poslal ťahať. Odvtedy som ťahala každú cestu. Kompaktná skala s dobrými chytmi, nahusto rozmiestnené lepené borháky dodávajú odvahu a pocit ako na umeline. Odporúčam aj nováčikom.

Som ťahal

Som ťahal

Skala sa skladá z troch sektorov a zdatnejší lezci sa tam vedia zabaviť aj na celý vikend. Odporúčam luxusný bivak na hornej skale, a keď je dobré počko, dá sa spať aj na vyhliadke nad druhým sektorom. Šťastní a vylezení, lúčime sa s Belou, kde sa určite musíme zase vrátiť.

Foto: Natália&Tomáš
Text: Natália

Na vrchole :)