Quo vadis HKF… alebo trošku iný pohľad na vec

13. April 2018 at 12:55

Ahojte kamaráti,

v prvom rade by som chcela povedať, že táto forma komunikácie a riešenia problémov mi vôbec nie je blízka a myslím si, že by sa to malo robiť inak. O tom, čo funguje a nefunguje v klube by sa ľudia mali najskôr porozprávať na užšom fóre, dohodnúť sa na nejakom riešení a potom dať von výstup aj s návrhmi, o ktorých sa prípadne môže hlasovať alebo ďalej diskutovať napríklad na členskej schôdzi. Lenže forma bola zvolená a ak chcem niektoré veci trošku ozrejmiť, musím to bohužiaľ urobiť rovnako ako Igor.

Akýkoľvek názor aj kritiku si naozaj vážim, ale nemyslím si, že robiť až takú paniku okolo HKF je nutné. Áno, Igi doteraz robil pre HKF najviac z nás. Áno, Igi mi spomínal, že by to chcel postupne utlmiť. Očakávala som, že bude iniciovať nejaké stretnutie, zídeme sa všetci, čo v klube niečo robíme a Igi povie: Toto a toto som robil, toto treba po mne prebrať, kto z vás si to vezme? Prípadne koho tým zaúkolujeme. Namiesto toho prišiel článok, kde zrazu hľadáme aj ľudí, ktorých predsa máme. A ktorý ľuďom, ktorí do organizácie až tak nevidia, dáva mylnú predstavu, že na to všetci kašleme. A to nás viacerých dosť trápi, lebo teraz nevieme, či sa na nás zabudlo, alebo sme už boli hodení cez palubu. Tak pekne postupne.

Viacero možností, čo bude s HKF

  1. Vykašlať sa na to? Ja naozaj nechápem, prečo sa toto vôbec spomína ako možnosť. Nikto z nás sa na to nechce vykašľať. Všetci chceme pokračovať. Na odchode jedného človeka predsa klub nestojí a nepadá.
  2. Zachovať súčasný stav a čakať na SA MO a SA TO. Všetci vieme, že sú veci, ktoré chceme zmeniť a posunúť. Ale nikto z nás nečaká na SA MO a SA TO. Všetko, čo sa v poslednej dobe urobilo, zorganizovalo a vyriešilo bola práca konkrétnych ľudí. Nazývať ich SA MO a SA TO mi príde trošku bez rešpektu.
  3. Niekto to chytí do rúk a obklopí sa pár šikovnými ľuďmi. Akože my to viesť nemôžeme? Sme málo šikovní? Koho tu teraz hľadáme? Nové „vedenie“? Máme všetci „výpoveď“ cez článok na webe? Či ako to mám chápať…

Organizácia HKF

Nebudem opakovať ako HKF funguje. Áno, Igi má pravdu, najlepším riešením by bolo založenie nového občianskeho združenia. Viac krát sme sa o tom rozprávali, nikdy sme to nedotiahli. Asi je teda najvyšší čas. Tiež je to na debatu na užšom fóre a hneď po tej debate predostrieť konkrétne riešenie na členskej schôdzi. Tá sa posledné dva roky nekonala. Takže aj na to je najvyšší čas. Bohužial to v každej organizácii funguje tak, že sa traja/štyria/piati ľudia dohodnú a oznámia termín.

Smerovanie klubu

Treba si povedať, že HKF nie je špičkový horolezecký klub. Napriek tomu máme kopec členov, ktorí lezú veľa, aj takých, ktorí lezú dobre. A máme aj členov, ktorí nelezú vôbec. Každý z nich je rovnako dôležitý člen klubu, pretože ľudia vytvárajú atmosféru. A tá je v klube omnoho dôležitejšia ako športové výkony. Ak človek chce liezť, v dnešnej dobe už na to nepotrebuje klub. Ten má hlavne socializačný rozmer. Napríklad klubová Kaľamárka. Jedna partia ide na skaly, druhá partia natiahne slackline, tretia partia sa vyberie na túru na Poľanu… a večer sa všetci stretneme pri guľáši, ktorý navarila štvrtá partia. A to je pre mňa HKF. A aj keby už nikdy nikto v tom klube nešiel liezť do Chamonix, stále je to pre mňa klub, ktorý mi stojí za to. Práve pre momenty ako guľáš na Kaľamárke. Samozrejme, je to iba môj názor. A neznamená to, že nemôžeme napríklad porozmýšľať nad tým, ako odmeniť talenty, ako ľudí viac motivovať atď… Ale jeden názor neznamená, že HKF sa ako klub lezcov rúti do záhuby, pretože možno nemáme také športové výkony, ako by si predstavoval. Zároveň, keby bol klub plný ľudí s lezeckými ambíciami, tak by vlajkovú loď – kurz ani guláš na Kaľamárke nemal kto urobiť.

Financovanie

Tejto časti sa dotknem len okrajovo, lebo jej nerozumiem. Nikdy som sa týmto veciam nevenovala. Áno, keď Igi prestane robiť s financiami, potrebujeme niekoho ďalšieho. Ale účtovníkov v klube máme, aj ľudí okolo seba, ktorí sa vyznajú vo financovaní OZ alebo v 2 percentách. Len sme ich nikdy neoslovili, lebo to nebolo potrebné.

P.S. Prečo chceme od niekoho, aby na prelome augusta a septembra organizoval HKF Tatry, keď o dva týždne na to je Kaľamárka? Nehovorím, že akcia nemôže byť každé dva týždne, ale potom sa tá účasť rozloží a trošku tým trpí spomínaný klubový duch.

Kurz skalného lezenia

V tejto časti budem asi trošku emotívnejšia, lebo sa ma priamo dotýka. Keď minulý rok v Tatrách na Brnčalke Igor povedal, že kurz viac nechce organizovať, pozrel sa na mňa Marek a posunkami ukazoval niečo v zmysle „zober si to ty“. A ja som si povedala, že však prečo nie. Bolo tam viacero inštruktorov, vrátane Igiho, ktorí s tým bez problémov súhlasili. A teraz sa zrazu dočítam, že by som to nemala robiť? Napriek tomu, že chcem? Napriek tomu, že ma to baví? Napriek tomu, že to tento rok všetko bez problémov klape? Len preto, že jeden človek odprezentuje svoj názor, že sa na to nehodím, lebo neleziem? Dovolím si tvrdiť že na to, aby človek viedol kurz nemusí byť lezec. Stačí, že je schopný manažér. Nechcem sa nijako chváliť, to mi neprináleží, ale za celý rok nemám jedinú negatívnu pripomienku ani od inštruktorov ani od nováčikov. Možno sa ma len boja, ale dúfam, že nie 😊

Prečo sa Igi na širokom fóre pýta, či s kurzami pokračovať, keď my všetci pokračovať chceme? Ja ako „manažér“ aj chalani inštruktori (a Peťa samozrejme!). Vraj z mailov vidí, že je problém na výcvikoch. Zatiaľ ani jeden problém nebol. Na každý výcvik sa našlo dostatok ľudí a v zásade bez problémov. Samozrejme aj inštruktori sú ľudia, ktorí majú svoj súkromný život, rodiny, prácu, iné koníčky a v neposlednom rade ambíciu zaliezť si bez nováčikov. Niekedy je náročné to všetko zladiť. Ale nie je to nič tragické, čo by sme nezvládali.

Takže Igi, pri všetkej úcte (ako si napísal ty o mne), o čom sa tu bavíme? Mám sa na to vykašlať, len preto, že ty si tam predstavuješ niekoho iného? A samozrejme, ako si napísal, vždy sa dá niečo vytknúť. Ale pokiaľ si pamätám, ty si mi nikdy nič nevytkol.

A čo sa týka materiálu, tak to predsa pána má! Veď sa o to stará Marko Mižičko.

WEB + ČLENSKÉ + 2 PERCENTÁ

Áno, potrebujeme na každú vec človeka, ktorý sa tomu bude venovať, keď Igi svoje aktivity utlmí. Ale to je snáď najskôr na internej dohode. Keď sa dohodneme na nejakom systéme a zistíme, čo všetko musíme ešte pokryť, potom môžeme hľadať ľudí, nie?

Bratislavská oblastná rada, VZ SHS JAMES

Tak toto nechápem vôbec. Na založení oblastnej rady bol Rozbuch aj Marek. Na VZ teraz v sobotu bol Rozbuch a Maťo Krajčí. Tak prečo veta „Niekto by tam chodiť mal…“ vyznieva, ako keby tam nikto nechodil? Dúfam, že Igi nezabudol na ľudí, ktorí sa tomu venujú…

Takže na záver

Ako píše Igi… je toho dosť, čo treba riešiť. A každá ruka je samozrejme vítaná. Ale celkové vyznenie Igiho článku, že skoro nikto nič nerobí a keď to robí, tak je to zle, alebo by to robiť nemal, je absolútne mimo reality v HKF. Tento klub má stále veľa ľudí, ktorí pokračovať chcú a nevidia len problémy.

Aby som však nebola neobjektívna, tak Igimu naozaj všetci ĎAKUJEME za množstvo času a energie, ktoré do klubu investoval. Bez neho by mnohé veci neboli alebo by boli oveľa horšie.

Zároveň však je potrebné poďakovať aj ostatným, ktorí sa dlhšie či kratšie pričiňujú o fungovanie klubu a kurzu. Idem na to menovite, aby bolo jasné, že tých stále nadšených ľudí nie je málo a teda, že situácia určite nie je taká zúfalá: Marek Paulík, Rozbuch, Drgi, Peťo Jaško, Peťo Kelečín, Paťo Barjak, Peťo Kalafut, Peťa Škrovánková, Peťo Bukový, Maťo Krajčí, Lukáš Ševeček, Viki Vérebová, Majo Beňo, Jurko Samaš, Marko Mižičko… a určite som ešte viacerých zabudla. Nehovorím, že každý z nich robí veľa, ale niekedy stačí aj malá organizačná pomoc. Vám všetkým patrí vďaka minimálne za to, že ešte stále vidíte HKF bez závoja frustrácie.

No a v neposlednom rade patrí vďaka aj vám všetkým, ktorí v HKF naozaj žijete. Lebo nie každý je organizačný typ. Ale klub potrebuje aj ľudí, ktorý každý pondelok prídu na pivo (že Jožko a Zsolti?), ľudí, ktorí chodia na akcie, ľudí, ako ste vy všetci 😊. Každou jednou účasťou vraciate klubu naspäť, to čo pre vás robí. Veď na čo by nám bol klub, kde by sme to čo robíme, nemali vlastne pre koho robiť. Naozajstný problém príde až vtedy, keď každý jeden z vás uprednostní pred Budíčkom, Zlaňákom atď. svoje osobné lezecké ambície v Tatrách a iných horách. Lebo vtedy klub HKF naozaj stratí význam. Budeme síce viac liezť, ale každý sám…

Vaša Monika