Sen, kôň a cyklista za 3 dni :) Alebo ako sa vyvíja zimná sezóna 2016/17.

26. January 2017 at 10:28

Kto videl film “Medená veža” (čitatelia tejto stránky isto všetci), určite si spomína, ako hlavní hrdinovia po dolezení na nemenovaný štít pozerajú po tatranskej doline a pýtajú sa jeden druhého, kto vymyslel štítom, vežám, vežičkám, sedlám a pod. tie niekedy pračudesné názvy. Podobne je to aj pri názvoch jednotlivých ciest, ktoré lezieme. A možno aj preto taký názov tohto článku. Lebo názvy ciest a skalných útvarov ako Krištálový sen, Ľadový kôň a Cyklistický ľad nenájdete nikdy inde ale len a len v Malej studenej doline.

Aj takéto malebné rána sú na Terynke (22.1.)

V podstate sa na Terynku a do Malej studenej doliny chystáme už od Vianočných sviatkov. Najprv naválalo veľa snehu (27.12.) a na chatu sa nedalo 2 dni dostať. O lezení sa nedalo ani uvažovať. Potom udreli arktické mrazy a vetrisko (trojkráľový víkend) a teraz to už našťastie vyšlo. Tak prečo z toho nespraviť predĺžený víkend. Peťo je za, Haike tiež, žiaľ vo štvrtok má večernú prezentáciu a so smutným hlasom nám oznamuje, že príde za nami len na víkend.

Malý Ľadový štít, SV – Krištálový sen (V, 80 st.), 20.1.2017, Igi M. & Peťo O.:

Keďže ráno nastupujeme zo Zámky, po káve na Terynke nastupujem do steny o 12tej. Klasika – prvá dĺžka sa nám zdá ľahká, tak prečo ju nesólovať. Boldrík sem, boldrík tam a už hľadám miesto na plošinku aspoň pre 2 nohy, kde sa viem držiač za jeden čakan obliecť do sedáku, obuť do mačiek a nahodiť na seba matroš. Ideme strihať, že kto začína ťahať, Peťo to však necháva nakoniec celý deň na mňa :) Na rozlez kľúčová dĺžka. Ale parádna. Dva ľadové kolmé prahy, dokonca vrtnem 2 šróby a pod druhým výšvihom aj skobku. Mačky držia, ľadové glazúrky a firn tiež. Paráda. Ďalej nás čakajú 3 dĺžky firnov, Peťo tvrdí: “Vraj ako v Chamonix.” Ozaj nenormálne podmienky. V poslednej dĺžke sa sneh mení, firny miznú, sneh je po… tak utekám a doliezam poslednú dĺžku po skalnom pilieriku. Mení sa však aj počko, skoro ako škótsky Ben Nevis. Je cca 16:00, nejaké svetlo ešte máme, dáme hrebeňový zostup na krátkom lane, nejaké traverzy a za tmy aj jeden zlaňák. Ako naschváľ so seknutým lanom. A už len žľabom dole (z Malej Ľadovej štrbiny). Je čerstvo polyžovaný, lavín sa teda nebojíme. Návrat na chatu cca pred 19-ou, od 6ej sme na nohách, mákli sme si. Našťastie nemusíme ísť Haike oproti, lebo nám oznamuje, že príde až ráno. Spokojní vegetíme a od 21ej zaspávame za stolom pri debate s chatárom. Cestu v takýchto podmienkach odporúčame každému. Proste a jednoducho KRIŠTÁLOVÝ SEN po ľade a firne :)

zostupové preliezačky na hrebeni – na živo to vyzeralo lepšie :) (20.1.)

Pre mňa osobne top zimná cesta z toho (cca 20 zimných túr), čo som zatiaľ v Tatrách v zime preliezol a Haike môže banovať, že to s nami neliezla :)

Ľadový štít – z Ľadovej priehyby, cez Ľadového koňa, v zostupe traverzom cez Suchý žľab do Sedielka (subj. I-II-III, prevažne snehovo-firnová túra), 21.1.2017, Haike & Igi:

Dole pod nami more a náš cieľ, Ľadový štít (21.1.)

Peťo na sobotu volí lyže v doline a využíva parádne podmienky na lyžovanie. Čakám Haike, ktorá prichádza o 10:00 zo Smokovca, krátky oddych, čaj, prebalíme a o 11:00 smerujeme do Ľadovej Priehyby. Je mi jasné, že je kopec hodín, ale ak budeme v Priehybe o 13:00 a na Ľadovom štíte o 15:00, máme 2 hodiny na zostup za svetla. Na nástupe do Priehyby nás vypečie jarné (a nie januárové) slnko, ideme však podľa plánu. Zároveň ukazujem Haike našu včerajšiu líniu, pokukuje po SV stene Malého Ľadového štítu a so šibalskými očami ma nahovára na “Zlatú uličku” alebo “U Suchánkov“. Je veľa hodín, kopec matrošu na chate, na budúce…

Igi pod Ľadovou Priehybou (21.1.)

Prezliekame, nahodíme na seba matroš a Haike si na priľahlom kopčeku myslí, že už je konečne na Ľadovom štíte :) “Omyl dievča, omyl :) Ešte Ťa čaká hrebeň a dilema ako vyriešiš koňa…” 

Trošku rozmýšľanie a šup, skok, balanc, nepozerať vľavo-vpravo a Haike je o chvíľu za koňom (21.1.)

Nejaké 2 dĺžky pre istotu odistíme, terén však nie je náročný a sme hore. Bezvetrie, jasno, slnko naberá svoj podvečerno-večerný mäkký odtieň, užívame si, fotíme, nikde nikoho… Paráda. Pokukujeme po Javorovom múre a znovu a znovu sme očarení jeho majestátnosťou…

z vrcholu Ľadového štítu (21.1.)

Zostupujeme smerom do Sedielka, traverzujeme Suchý žľab, ktorý pre istotu istíme. Hold firny. Super držia ale ak spravíš chybu… Haike bojuje s únavou ale drží sa statočne. Predsa len dať za deň viac ako 1.600 metrov prevýšenia do kopca, z toho väčšinu na mačkách a predných hrotoch, klobúk dole! Do Sedielka prichádzame za tmy, niečo zjeme, dopijeme posledný čaj a na chatu prichádzame zase okolo 19:00. Unavení, šťastní, vysmiati, spokojní. A tak to má byť.

IN MEDIAS RES: 

Spíš na chatách. Vo VT, NT, vo Fatrách, kade tade… Vidíš a všímaš si, že sa mení klientela a osádka prenocuvších. Už to nie sú horolezci, lyžiari, turisti a nadšenci, ktorí sú schopní piť a žúrovať do rána a zároveň a hlavne SKORO RÁNO vstať a ísť na túru. Už sa len dlho pije a žúruje. A ráno vyspáva. A štve Ťa to. Patria tí ľudia na hory? Nepatria? Asi patria, veď tie chaty a hory sú pre všetkých. Zmieriš sa s tým? Ale všímaš si aj aroganciu, ktorá Ti je cudzia…

Aj ja/my som pil a žúroval. Kto ma pozná dlhšie, potvrdí. Ale vždy som bol ráno najneskôr o polsiedmej hore, pripravení s batohom šlapať pod stenu. A vyliezol som. A toto sa už akosi na tých chatách stráca…

Malá SD, Cyklistický ľad (II/4-5), 22.1.2017, Haike & Peťo O.  & Igi

V nedeľu ráno máme toho všetci už akurát, zvažujeme voľnejší program. Pokukujeme po Mačacej veži, či sa ísť zohriať na slnko. Nakoniec zbehneme dole pod chatu na Cyklistický ľad. Máme 4 ľadové skrutky, vraj nám to bude stačiť :)

Oooo aký omyl.”

Ľad je nielen dlhý, ale ešte k tomu aj pre nás, ktorí až tak ľady nelezieme, dosť náročný. Keď prídem pod ľad, Haike aj Peťo sa okúňajú ohľadom ťahania na prvom a ja sa v duchu modlím (čo ale vôbec neviem), či chatár, ktorý práve dolieza ľad, nám nejaké svoje skrutky požičia. A požičal :) A ďakujeme Peťo M. & Maťa.

Belo z Terynky nás mal všetkých pod flegmatickou kontrolou a preto sa nám skoro nič nestalo… (22.1.)

Pekná nedeľa. Vyliezli, poskúšali zbrane, skrutky, nikto tam nebol…

Vskutku vydarené 3 dni. Skvelí spolulezci, lezecky, najmä však ľudsky. Veľa mi dávajú, snáď aj ja im :) Nenormálne šťastie na výber túr. Počko na 1*** Užili sme si to. Ešte aj pekné fotky máme.

Na záver už len 50-minútový zjazd na lyžiach s 20kg na chrbte a lúčime sa s Tatrami…

Nedeľná, podvečerná, rozlúčková, romantická… (22.1.)

A plánujeme, snívame a vymýšľame ďalej…

__________________

 Toľko náš predĺžený víkend (20.-22.1.2017) v Malej Studenej doline. Dalo by sa písať viac, veľa však povedia fotky. Záverom už len skôr telegraficky zhrniem ako sa vyvíja naša/moja zimná sezóna. Podľa mňa na jednotku. Fotky zo zimy, tiež pod článkom.

Takže poďme na to:

  • 17.12.2016, Kupola V-SV, Juhovýchodným rebrom, II-III – (sólo) Haike & Peťo O. & Igi
  • 18.12.2016, Vareškova Strážnica, Ľavý žľab, III-IV – Igi & Haike & Peťo O.
  • 23.12.2016, Malá Fatra, skitouring, z Trusalovej na Chleb a zlyžované Hromové – Igi
  • 28.12.2016, Slovenský raj, Ľad pri Letanovskom mlyne, cca II/3 – Haike & Igi, obaja na prvom :)
  • 31.12.2016, Malá SD, Trenažér, tzv. Ľad na zákrute, cca II/2-3 – Igi
  • 8.1.2017, Malá Fatra, skitouring, z Trusalovej na Chleb, resp. kúsok pod vrchol – Igi & Peťo O.
  • 14.-15.1.2017, pure/wild skitouring okolo Polomky a priľahlej časti Nízkych Tatier alebo učíme Haike otočky a lyžovať :) – Peťo O. & Haike & Igi
  • 20.-22.1.2017, Malá Studená dolina, viď vyššie – Igi & Haike & Peťo O.

Text: Igi M.

Foto: Haike & Igi M. a Peťo O. (ten len trochu)