Štyri dzignuté mrafce v Sarche Valley

25. November 2015 at 21:40

Sedíme si pri pifku na Popradskom, sezóna úspešne ukončená, chatička (pod Rysmi) zazimovaná. Bavíme sa o ďalších plánoch. Alča s Jaroušom majú namierené do Arca. Prídem za vami, ak bude s kým, vravím. Zohnať spolulezcov trvalo sotva 5 minút. Paráda! Ale samé baby? Mám z toho trochu obavy..viete ako je niekedy ťažko s nami ženami.

Vychádzam zo šturáku a tu zrazu vidím auto v zákaze vjazdu. Na aute leží dáka baba, ďalšie dve visia zo strechy. Pozriem lepšie na tento úkaz a rozoznávam svoje parťáčky. Tak výjazd začína vtipne, paráda! Baby sa pokúšali zatvoriť truhlu. Nakoniec po polhodine sa nám to podarilo. Doteraz nechápem, ako sme to všetko zbalili. To viete, štyri ženy, to sú samé šminky a iné potrebné veci, nie jedny spodky celý výjazd prevraciať..

Pánsku posádku auta tvorili Bohuš a navigátor, ktorého sme veľmi nepočúvali, tak sa na nás urazil a keď sme ho fakt potrebovali, nepovedal ani slovo.. ach tí chlapi!

02

V Arcu nás už čakali Alča s Jaroušem a úzkymi strmými uličkami doviedli do „kempu“. Úspešný výjazd oslávime Fragolínom (jahodové oči-puči) a fajnovou malinovicou.

Všetky sme nadržané na lezenie v stenách. Zoznámiť sa s miestnym vápnom však bude lepšie na skalách. Nástup trval dlhých 5 minút. Tak tomu hovorím alpinizmus! Rozliezame sa vo vymydlenonom 4b-čku. Po chvíľke naliezame do krásnych 25m ciest – krásne kapsovité platne na začiatku, dolezy v kolmici trošku vyťahajú za ruky.

03

Zaujala ma kútošpára. Vyzerá to ako silová prasárna. To mi presne nesedí, tak hor sa do toho! Hore to ťahá za ručičky kvalitne. Cvaknúť posledný borhák je pre mňa nepredstaviteľné a tak po pár pokusoch idem dole. Tento pytlík ma neskutočne se.. ehm hnevá. Snáď sa tu ešte vrátime. Na záver ešte tri dlhé 5b-c –čka až kým sa nám nezošerí.

04

Meníme kemp. Šoférka Kika skoro zinfarktuje keď prechádzame 1,60 m širokými uličkami. Tato keby si Ty vedel kade jazdím s Tvojím autom, tak by si mi ho nepožičal! Odmenou je však parádny „kemp“ s prameňom, wc-kom a stolom. Varíme večeru (večere boli fakt exkluzívne, výhoda babského výjazdu) a plánujeme čo zajtra. Alča s Jarouškom majú namierené na Piccolo Dain, tak sa k nim pridávame, to je pre nás najjednoduchšie. Vyberáme cestu Moon bears 5b, 5c brutálne vyboltovanú z 2011, tak by nemusela byť veľmi vyšmýkaná. Baby chcú ísť vedľajšiu Orizzonti Dolomitici.

05

06

07

Nástup máme spoločný, no predbehli nás dve Talianske dvojky. Hneď prvý štand netrafili. Proste Taliani. Liezli Orizzonti, a tak baby menia cieľ na ťažšiu Amazzoniu, 5c. Naša cestička viedla  nádhernými kútmi so špárou, zaujímavý bol aj vzdušný previštek. Odporúčam. Niektoré dĺžky sa dajú spojiť ak máte dosť expresov (alebo niečo vynecháte).

Deň tretí. Ide sa do rajbáku! Vyberám cestu Claudia, jedinú z tých 400m ciest ľahšiu ako 6a. Od nástupu to vyzerá okrem prvých 20 metrov na samú zeleninu. Našťastie nie je to taká zlé ako sa zdá a užívame si krásne platničky s kapsami a hodinami, vyšmýkanou špárou či milý traverzík. Niektoré dĺžky spájam. Keďže štandy sú väčšinou po 30 metroch väčšinou nám lano nevydá a štandujeme na vlastnom.

08

09

Najvyšší čas dať si restday. Čo znamená, že sa vyberáme na skalky do La Goly s cieľom (aspoň pre mňa )posunúť si OS. Alča s Jaroušom však spomínali čosi s jedovatými 5c-čkami, tak mám trochu obavy..nevadí, hlavne si to treba užiť. Trošku sme netrafili parkáč pod skalami, no aspoň sme si užili krásnu prechádzku okolo Laga di Toblino s hradom Castello Toblino.

10

 

Na rozlez 5c. Začiatok v kolmici, leziem ako drevorubač. Jedovaté, ale pekné. Vršok ľahučký v platni. Pri spúšťaní ma Lenka varuje, nech sa nezľaknem toho mŕtveho škorpióna vedľa ktorého ma spustila. Vzápätí zisťujeme, že mŕtvy škorpión je živý škorpión a ja dostávam infarkt. Po dvoch krásnych 5c-čkach sa posilnená fragolínkom obzerám miestne 6a-čka. Sprievodca hovorí o delicate movements in slabs. Zospodu to vyzerá úchvatne, ide sa do toho! Najviac ma zaujala cesta Arcadioland, rovnako sa volá aj sektor, v ktorom lezieme. Našťastie najprv volím o polstupňa ľahšiu cestu so spomínanými delicate moves at mid-height. Sprievodca neklamal, až na štvorkový nástup si tie kroky fakt užijete! Jupí jou, prvé 6a v Arcu! Ide sa na Arcadioland. Tricky start and technical finish… štart v pohode, fajnové pohyby v kolmici, potom asi štvorkový previs a za ním to vypukne. Platnička prevažne na trenie. Skoro sa pokakám pri cvakaní z bočoprdky pri páse a nohami na trenie. Ešte trošku tancovania v platničke, záverečné načahovanie sa po parádnych kapsách a Arcadioland mám v kapse! Chápem, prečo sa táto cesta volá rovnako ako celý sektor. Fakt reprezentatívna. Na  záver ešte jedno 6a+ vedľa, dopíjame vínko a ide sa na pravú taliansku mega pizzu s priemerom 60cm.

Po restdayi nasleduje ďalší deň ve ščane. Vyberám 250m 5 hviezdičkami ohodnotenú Selene za VI. Kútiky, platničky, ľahké previšteky, krásny traverz. Liezť takto obľúbené cesty však prináša aj nevýhody. Na zadky sa nám tlačí talianska dvojka. Doja všetky tie 7 ročné slučky, asi im nie sú dobré tie hodiny, cez ktoré sú previazané. No hlavne hádžu šutre. Tak vás pred seba nepustíme dojiči! Musíte počkať. Lenka si neplánovane vyskúšala aj „kyvadlový traverz“ do buriny. S batohom v previštekoch si zaručala tak, ako to len ona vie.

Na čo už len počujeme komentár: „Oooo ladies. Amazing!“ Štyri baby v stene, no boli sme celkom atrakcia. Inak cestička krásna, len bacha na tie voľné šutre.

12

13

Na posledný lezecký deň v Arcu vyberáme 300m cestičku. Od rána sme však  boli nejaké nesvoje. Ak k tomu pridáme hľadanie správneho parkoviska a cesty – borháky sa zrazu vynoria uprostred lesa, tak sa rozhodneme zmeniť plán a valíme na skalky do Naga. Z čoho sa fakt teším, mám tam tú nedolezenú prasárnu. Vonku je teplúčko, na skaly prichádzame v krátkych tričkách. Miestni búšiči v pérovkách pri ohni len nechápavo pozerajú. Dve cestičky na rozlez a naliezam do tej cesty. Po ľahkom kútiku sa začína „pristrmovať“. Nakoniec cestičku len kroknem. Na ďalší pokus nie sú sily. Babám sa do toho na prvom nechce, tak  šup- šup hore na udici. A hurá do Arca na nákupy! Predtým sa však treba namaľovať (mádžom a uhlíkom z ohniska). Ako správne ženy nakupujeme  kladivo, čoky, karabky a pod. Večer ukončujeme večerou v pizzerke, presúvame sa do „kempu“, doplniť tekutiny, umyť zuby a spať.

14

15

16

V deň odchodu sa akurát kazí počko, tak aspoň moc neplačkáme, že už musíme ísť. Kupujeme lacný chlast na hraniciach v Brenneri, v Innsbrucku obedík s Lenkiným chatárom z Zillertalu a potom už len nekonečná cesta v kolónach na diaľnici.

17 18 19

Arco je lezecký raj, odporúčam všetkým. Ideálne je ísť tam na jar alebo na jeseň, v lete je tam moc teplo a veľa ľudí. Oplatí sa mať sprievodcu, myslím, že najnovší je z roku 2013 na steny a 2015 na skalky. Inak skalky, na ktorých sme liezli sú parádne odistené. Nám veľmi pomohlo,že sme mali aj osobných sprievodcov Alču a Jarouša, bez nich by sme toho určite toľko nepoliezli. Za čo im patrí veľký DÍK!

Autor: Katka Jasenčáková