Zo života kurzu nováčikov – na Troch jazdcoch a Pajštúne

2. May 2018 at 13:52

Spomínam si, ako som v roku 2011 po galavečeri odovzdávania cien Krištaľové krídlo oslovil pre rádio Devín Františka Keleho, dnes už nežijúceho horolezca a pedagóga. Dodnes mám pred očami jeho nadšenie z rozprávania o horách. “V horách som sa naučiť žiť a mal by si to skúsiť aj ty, Peter,” povedal mi na záver.

Každý z nás, nováčikov kurzu, má za sebou podobnú skúsenosť alebo podnet, prečo sa na kurze ocitol. Hoci sú rôzne ako sme rôzni my, predsa spájajú jedno a to isté – lásku k prírode a horám.

Pri horolezectve je to rovnaké ako pri skúšaní nového remesla – niečo od vás chcú, vy to neviete alebo tomu neveríte, no keď sa už niečo naučíte, viete to používať zakaždým ako spoľahlivý prvok. Keď sme mali prednášku Peti Škrovánkovej o dynamickom istení, na začiatku nikto nevedel, čo to znamená a ani či už niekto tak istil. O pár týždňov neskôr sme túto techniku využili na skalkách všetci. Terra incognita sa stala známou oblasťou.

Na Troch jazdcoch sme si 8. apríla zopakovali zlaňovanie a vyskúšali padanie do lana s Rozbuchom a Marekom. Reakčný čas od zaujatia prípravnej pozície do samotného koordinovaného pádu bol u každého z nás iný, od pár sekúnd po pár minút. Dôležité však je, že pád všetci zvládli, nikomu sa nič nestalo a hlavne sa preventívne vďaka správnej technike pádu ani nič nestane.

Na Pajštúne deň po Budíčku sme sa už seriózne všetci venovali isteniu prvolezca a lezeniu na prvom konci (druhú činnosť doteraz predvádzali iba skúsenejší lezci medzi nami). S inštruktormi Peťom Kelečínom a Peťom Jaškom sme si zopakovali správne metodické postupy pri lezení aj pri istení, ktoré aj sami následne demonštrovali. Po spoločnom resumé sme vytvorili dvojice a trojice a v priebehu nasledujúcich hodín sme všetci vyliezli štyri-päť ciest, každý si ťahal tú svoju. Na top-rope boli iba niektorí z nás, ktorí si chceli vyskúšať vyššiu úroveň, než momentálne lezú. Tu sa aj pre viacerých z nás stalo po prvý raz, že nás inštruktori už nemuseli opravovať a napomínať. Predsa len sme si niečo zapamätali :)

Odvtedy sme ešte absolvovali výcvik na Technickom skle venovaný budovaniu štandov a teraz nás čaká lezenie na Hrádku a teoretická a praktická skúška našich zručností. Okrem toho veľa hodín na umelých stenách alebo na múriku pri PKO. Potom Tatry, ale to sa ešte dovtedy v písomnej podobe určite pripomenieme.

 

Text: Peter Cyprich

Foto: Monika Juríková, Peťo Kelečín