Lavínový kurz 2014

15. February 2014 at 17:33

Tohtoročná zima ponúkla filozofom unikátnu akciu v podobe lavínového kurzu vo Vysokých Tatrách pod vedením dvoch horských záchranárov. Celé sa to udialo počas neskorého januára, na najlepšom možnom mieste, na Chate pri Zelenom plese.

Už počas prípravy akcie bolo jasné, že sa bude jednať o „masovku“. Prispela tomu určite aj prekvapujúca, ale chvályhodná účasť tohoročných nováčikov. Celkovo nás tam bolo bezmála 30 členov oddielu.  Nakoniec, niet sa čo čudovať. Veď takáto zaujímavá možnosť získať cenné vedomosti sa nenaskytá každý rok.

Horšie to na prvý pohľad bolo s podmienkami. Tohtoročná zima bola nevšedne skúpa na zrážky. O idylickom výstupe na pásoch k chate nebolo ani reči, samozrejme, nerátajúc našich inštruktorov z horskej služby, ktorí podľa mňa chodia do Tatier s lyžami aj počas letného slnovratu.

Ak si dobre spomínam, podaktorí naši špecialisti to dali na chatu dokonca v croc-soch ;)

Nakoniec sa ukázalo, že to boli zbytočné obavy. O to viac sme si však mohli uvedomiť význam vetra pri tvorbe lavínových podmienok. Pri nácvikoch sondovania sme našli mnoho miest s naviatym snehom až do výšky troch metrov. Taktiež sme sa riadne narobili pri teste stability snehovej pokrývky metódou zosuvného bloku, kde sme sa desiati ľudia 20 minút prekopávali až po samotnú zem.

O snehu, teréne, lavínach a prevencii proti nim je celá veda. Zväčša sa vedú mnohodňové kurzy a ak chcete byť frajer,  je potrebných ešte mnoho rokov praxe a nácviku priamo v teréne. Ja si však myslím, že my sme za tie tri vyčerpávajúce dni pod vedením profíkov mohli pochytiť skutočne veľa a vytvoriť si tak pevné základy bezpečného pohybu v zimných horách.

Už v piatok večer, krátko po tom, ako nás hlavný organizátor akcie Paťo Barjak skásol o symbolický učastnícky poplatok, sme sa okolo siedmej zhromaždili dole v bare, kde nasledovala vskutku vyčerpávajúca teoretická príprava. O snehu a lavínach sa dá hovoriť dlho a do detailov, o čom nás naši inštruktori počas piatich hodín rozhodne presvedčili.  Skončilo sa to až niekedy okolo polnoci, kedy sa myslím začala zábava. Tú vám žiaľ neopíšem, lebo ja som tam asi nebol, keďže si na mnoho  nespomínam. Však viete, ako to na tej Brnči chodí.

Na druhý deň sme sa vybrali do terénu. V Červenej dolinke bolo rušno. Sondovalo sa, vyhľadávalo sa za pomoci lavínových prístrojov, skúšali sme si aké je to byť zasypanou osobou.  Aby nám nebolo zima, robili sme si okrem najpoužívanejších aj tie najprácnejšie testy stability snehovej pokrývky.

Večer ešte inštruktori premietali pre pokojný spánok fotky odtrhnutých končatín, pomletých ľudí…a tak, niečo v duchu: najlepšia prevencia proti lavíne je ostať vystrašený doma v teple.

Tretí deň sme si vyskúšali skôr niečo z práce záchranárov. Organizovaná záchrana a vyhľadávanie zasypaných. Je pravda, že treba byť na to naozaj vytrénovaný a zohratý tím. Každý člen musí presne vedieť, čo má kedy a ako robiť, inak je to skôr chaotická ako organizovaná záchrana.

Inštruktori nám potajme zakopali do svahu vyhľadávače a my sme ich mali všetky „organizovane“ nájsť. Aj keď sprvoti trochu zmätene, ale predsa sme všetko našli a ani nikto pri tom nezomrel.

Myslím, že tento kurz bol viac než vynikajúci a aj napriek časovej tiesni  a obrovskému množstvu informácií sme sa naučili mnoho nových vecí a získali sme kvalitný základ. Ostáva mi len poďakovať obetavým organizátorom Paťovi a Igimu, ktorí to celé pre nás spískali.

Horám zdar.

text:      Peter Bukový
foto:     Michal Spišiak