Ľady pri Brnčalke

18. January 2016 at 9:45

V sobotu ráno kráčame svižným krokom na Brnčalku. Plán pre dnešný deň: Ľavý ľad Svištovky. Po vyzdvihnutí špagátov na chate plnej chlapcov z HZS, sme nastupovali na scénu približne 40 minút. Všade na okolo zahrabaní ľudia a čmuchajúce psiská! Či nejaká záchranná akcia? To tu len kynológovia majú sústredenie.

12606721_10206982545057017_1447329559_n

Cesta na Brnču

Cesta k ľadom je prechodená, čo značí plnku. A tak aj je i v pravom i v ľavom ľade sú nalezení ľudia. Rozhodujeme sa len pre krátky 20 m ľad. Paťo B. naťahuje a postupne prvé dotyky s ľadom okusuje Diana. To sme ešte nevedeli, že to nie je jej posledné tenkrát poprvé toho víkendu. Viki premrznutá síce nedolieza, ale za to len umiera od zimy. Ja (PK) si vďaka odvahe nič netušiaceho sťahujem, beriem jednu skrutku a hor sa do ťahania!

Hlavne s úsmevom!

Hlavne s úsmevom!

Úvod ľahký a položený. Nie je o čom špekulovať. Prišla krátka zvislá pasáž a vravím si treba aj vŕtať. Tak vyberám skrutku z oka sedáka a hor sa do toho. Chvíľku skúšať a grif naučený. Cvakám expres, lano a šup cez výšvih na balkón kde je štand. Svojich úbohých tenkých a deravých rukaviach najprv rozmrazujem končeky prstov a následne zlaňujem. Pobalíme a šup ho na horec!

Paťo ťahá prvú dĺžku

Paťo ťahá prvú dĺžku

Na chate sa aklimatizujeme a spoznávame sa s chlapmi od psíkov. Plánovaný spánok o 20:00 sa preťahuje na riadnu žúrku. Neviazaná zábava gradovala slovenskou tequilov pri hromadnej medzinárodnej účasti. Viki ako jediná baba toho času v bare, si pozornosti užívala do sýtosti. Zatancovali sme si aj swingové tance pri skladbe na Kráľovej holi v heligónkovom prevedení. Veľmi ma zaujali aj Vikine znalosti z poľštiny. Mám pocit, že po dvanástich horcov je každý človek multi-lingvista. Po polnoci zaľaháme na povale značne dezorientovaný.

12571006_10206982549537129_1597076507_n

5 minút slávy

Ráno ma budí operácia Púštna búrka v oblasti lokálnej orality. Čakanie na raňajky si krátim pozorovaním hviezd a selfi-romantikou v prázdnej jedálni. Z raňajok za 5 euro som si dal na môj nestabilný žalúdok jeden párok a chleba. Vikina to vzdáva už ráno a keďže ju chlapi pozvali do záhrabu a to je ako pravil Kmotr: Ponuka ktorá sa neodmieta.

12540114_10206982550177145_1805381657_n

Závojový ľad pod náporom poľských kolegov

Dnešný ľado-lezecký ciel je Medený ľad. Príjemných -14°C a čerstvý 30 cm snehu. Pred nami robia stopu Poliaci a veru majú čo robiť. Obsadzujú Závojový ľad a nám teda ostáva Medený, ktorý je asi 25 metrov vzdušnou čiarou. Je tu však nafúkaného 1.5m prašanu na určite nestabilnej vrstve. Naväzujeme sa, Paťo berie lopatu a ťahá. Po hodine sa dostávame pod ľad, kopeme plošinku, štandujeme, obliekame aj to čo nemáme.

Aj to je zima...

Aj to je zima…

Ľad je trieštivý a však pod snehom. Paťo ťahá a všetko čo očistí padne väčšinou na nás. Po chvíli si balkón kopeme znova. Paťo dolieza do nevidna, nastupuje Diana, dám jej náskok 16 metrov a keď vidím jej úspešný výškový progres naliezam tiež. Po chvíľke sa zaháňam cepínom a v poslednej chvíli sa mi zastavuje ruka pred Dianinou nohou, ktorá má problém s mačkou. Snažíme sa to operatívne vyriešiť, ale mám už také odmrznuté ruky a odporúčam jej radšej rýchlo vyliezť hore. Tento povel zobrala vážne a naozaj sa mi po chvíli stratila z dohľadu. Posledné čo som od nej počul: Nelez do toho kúta. No keďže som si potreboval zahriať ruky a vytriasť lýtka, neposlúchol som aaa blbý nápad. Všetok použiteľný ľad už dávno vysekali kolegovia a mne ostalo len hnusný prešvih. Niekedy sa tie ženy oplatí poslúchať…

Safety first!

Safety first!

Poslednú skrutku vyberám, nasleduje exponovaná pasáž, výšvih a sme na cieľovej rovinke. Na štande ktorý pozostával z dvoch cepínov, hrdzavej skoby a neviem čoho ešte tutového som bol rád za moju vnútornú silu, ktorá mi nedovolila si odsadnúť. Paťo mi dáva svoje ovečkové rukavice, ktoré mi prsty vyhrejú na použiteľný stav. Bolesť ktorú som zažíval pri 50 metroch lezenia si zapamätám dlho, rovnako ako sneh v papuli a opuchnutý prst na ktorý mi v priebehu 5 sekúnd drbli dva ľady.

Vrcholovka

Vrcholovka

Po tomto všetkom prišlo na rad zlaňovanie. Problém jedna: Odkiaľ? Riešenie: odkopeš kosovku, zoberieš štyri konáre zviažeš repkou a voilá! Tutáč zlaňák. Problém dva: Diana nikdy nezlaňovala. Paťo túto problematiku prenecháva mne a ja sa snažím Diane za čo najkratší čas vysvetliť základy. Paťo odchádza dole a ja sledujem konáre kosovky. Dávam sa do rehotu a smejem sa po celý čas. Diana nerozumie (odvaha nič netušiaceho). Vravím chcem aby si si ma pamätala z úsmevom na perách. Motovidlo odchádza preč, stráca sa v miernej panike za skalnou hranou. Čakám na uvoľnenie ľana a rozmýšľam nad epitafom:

V pravde žil som, krivdu bil som, konáre kosovky verne ľúbil som!

Hore sa nepozerám a čo chvíľa som dole. Balíme sa a po zadku sa púštame prašanom. Vyliezam zo žľabu posledný krok a šup strácam sa v diere. Narazím si koleno a som rád, že som rád.

V chate dáme po polievke a šup cesta dole. V kaviarni dáme horúce maliny a na salaši kupujeme syroty. A už len cesta do toho nášho mesta mieru…

Veľmi ďakujem Paťovi B. za príležitosť ktorú nám poskytol a mohli sme si vyliezť tatranské ľady. Miestami ho určite trápila nuda a otázky: prečo som  radšej neostal v práci, ale vážime si to.

Kto: Peter Kalafut, Viki Verébová, Diana Tonhauzerová, Patrik Barjak

Čo: Ľavý ľad Svištovky, Medený ľad

Užitočné linky: http://www.tatry.nfo.sk/lady.php?lad=3:Dolina-Bielej-vody-Ke%9Emarskej:23:

Autor textu: Peter Kalafut

Autor foto: Diana Tonhauzerová, Patrik Barjak

Tags: