A či zima?

22. December 2015 at 11:34

Predsavzatie byť každý druhý týždeň v Tatrách poctivo plním. Nijako inak to nebolo ani víkend 18-20.12.2015.

V utorok mi bolo dané avízo nech sa dám dokopy a urobím si voľno na víkend. Zimné lezenie v Tatrách je tu… Nakupujem materiál mačky, cepíny, návleky, pálenka. Predsa investícia do seba je tá najlepšia nie?  Asi to tá mama myslela inak…

V piatok vyzerám kuriéra, majstri ma už čakajú na parkovisku. Odrazu vidím GLS auto, počas behu kričím na šéfa, že si beriem mimoriadne voľno a už sedím v aute smer: Radio Expres, Žilina, Liptovský Mikuláš, Tatranská Javorina. V BA som sa zaprisahal, že nepijem. Nebudem o 0300am stávať rozbitý. Nebudem! Moju vôľu zlomila v LM fľaša rumu :-(. Naše totiž budúce rangerky tak vraveli, že učili ich: Horolezci musia piť. Neviem kde na tie kraviny prišli…

Večer sa niesol v duchu príjemnej atmosfére, ochutnávania miestneho herbára, striedmej pijatiky a tmavočervenej farby…

0330am stávam na poschodovej posteli, za ktorú ďakujem neznámemu sponzorovi. Telefón nájdem na kašu rozbitý. Na kašu nájdem ešte Fonzyho, ktorý bol tak natočený v spacáku sťa jaternica!

ZT1

Jaternica Fonzy

Na otázku: Fonzy prečo si spal na zemi? Tak vieš keď ste mi už kúpili tu karimatku….

O 0530am sme sa dali dokopy a šliapali z Lysej Poľany Bielovodskou dolinou. Náš plán bola Hrubá veža. Svieže 4 hodiny zľadovatelím chodníkom nám ubiehali nekonečne. Pocit nechcenia u nás neskutočne pretrvával. Zmenili sme plán na najbližší vrchol ktorý uvidíme. A hľa, Skorušniak (1804m) jak oči! Z diaľky vyberáme žliabok, predierame sa polomom a už stojíme pod vytečeným ľadom, ktorý však na našu smolu bol ako blato.

ZT2

Cesta polomom

ZT3

Prvotný ošiaľ, upokojil Tomáš slovami to liezť nebudeme…

Vybrali sme cepíny a nejakým zvláštnym mixom sme to obliezli. Dostali sme sa konečne do žľabu, ktorý ako všetko v ten deň prišlo ako nekonečné. Lezecky to nebolo náročné sem tam pasáž s ľadom a stromami, ktoré pôsobili ako dry toolove preteky. Tieto krátke úseky nám robili deň. Po 3 hodinách sme vyšli na hrebeň a ako by udrelo nebeským kladivom sa rozostúpila obloha, žeby aj Mojžiš závidel. Inverzia ako vyšitá sa prelievala z jednej doliny do druhej. Tatranské divadlo a my máme lístky v prvom rade. Potľapkávame sa, chválime, ale hlavne vyskakujeme od radosti  z krásneho dňa. Čas sa krátil a začali sme zostupovať cez Vyšné Skorušnícke sedlo. Cesta dole Žabiou Bielovodskou dolinou nám ubiehala aj vďaku brodeniu pomaly. No niekde v diaľke sme cítili chuť dobre natočeného Kamzíka! o 0345pm sme prišli na parkovisko v Lysej Polane dali kávičku, cigaretku a išli na vlak do Tatranskej Lomnice. Cesta domou ako celý víkend nekonečná!

IMG_9716

V žľabe bolo snehu dostatok, inde na zaplakanie…

IMG_9733

Prechod kosodrevinou je ako piť borobičku, vôňa rovnaká a sem tam je aj ostrá

IMG_9744

Kotrmelce a zimné jašenie sa

Ďakujem Tomášovi Havlíkovi, kuriérovi GLS a šéfovi, že konajú operatívne!

kto: Tomáš Havlík, Peter Kalafut, Jakub Fonzy Mucha

čo: Skorušniaky (1804m)

 

Autor textu: Peter Kalafut

Foto: Tomáš Havlík, Jakub Fonzy Mucha