Chcem liezť v Tatrách po kurze aj ďalej a bojím sa :) Alebo Igi mládenca príhody a skúsenosti…
Článok bol v novembri 2019 so súhlasom autora presunutý na: http://coloursofclimbing.sk/2017/08/17/chcem-liezt-v-tatrach-po-kurze-aj-dalej-a-bojim-sa-alebo-igi-mladenca-prihody-a-skusenosti/
Pekne napisane. Skor drobnosti upresnim, kedze vsetko bolo spomenute.
Dbat na vseobecnu pripravu ako vytrvalostna tak aj silova. Zamerat sa na silovu taku, ktora ti zapoji aj tie partie, ktore pri lezeni nepouzivas. Aby si nechodil zhrbeny ako vacsina lezcov. Hovori sa tomu disbalance. A pramenia z toho chronicke problemy. Pri vytrvalosti si zabehaj pravidelne, ale aspon hodku kde sa poriadne vyprdis. Alebo bike aspon 30km s nejakym prevysenim. Pri behu BEZ VODY a pri biku BEZ SRADLA, na jeden sup. Postresuj organizmus, nech sa zobudia geny, ktore v tomto gaucovom zivote driemu.
Nauc sa fungovat s minimom veci. Ako Mara Holecek hovori: “Co nemas, nepotrebujes”. To znamena, mysel maj nastavenu aj na neistotu, ale otvorenu na riesenia.
A ten nudny murik predstavuje zlatu banu na vytrvalost. A obmienaj styl lezenia. Raz lez iba cez bocaky, druhy krat iba cez opacaky, treti krat iba cez horizontalne listy, stvrty krat chytaj iba to co chytila prva ruka (bulderstajl), piaty krat iba chyty do vysky ramien a ked budes frajer tak to premastis iba cez spodaky a na trenie.
A na zaver, ked sa stretnes pri pive s kamosmi, tak rozpravaj aj o niecom inom ako o lezeni. Inak sa ti z toho stava robota. A od roboty kone dochnu.
Ahojte…v prvom rade palec hore Igimu za daný článok. Súhlasím, že lepšie je byť takto pripravený ako ísť na pankáča. Ja som si pred 14rokmi tiež odbil HKF kurz, ale potom som liezol dosť nadivoko(i keď s výraznou schopnosťou spätnej väzby). Ale tak som to proste cítil..:)
A teraz pár praktických postrehov:
1)Materiál: tu by som doplnil niečo k frendom. Na populárne klasiky kolo 3-5UIAA ti netreba 15 frendov, kúp 3-4 (to ťa nezruinuje) a spolu s čokmi a slučkami a fixnými isteniami v stene (borhaky, skoby) to odistíš. Časom si frendy dokúpiš. Resp. lacnejšia alternatíva k frendom sú tricamy (abalak na slučke, ktoré držia rovnako dobre. Akurát že ho nezaložíš tak rýchlo ako frend, čo však nevadí, keďže v klasikách nevisíš na jednej ruke v previse:)
2)Charakter ciest: tak ako Igi písal väčšina klasík sú kadejaké kúty a vhĺbenia..ale pre mňa kopec ciest je aj v znamení kolmého “lega” Proste ta3 sú na 80percent rozje.ané. Tak neuškodí vždy pri lezení rozmýšlať, ako a ktorým smerom daný chyt/stup drží.či to nie je loker..proste nechytatť automaticky všetko čo je väčšie ako 1cm lišta:) A ešte k poznáme “si dobrý v platňovom lezení?” Nemusíš zabudnúť na platne ak -napr lezieš platne kolo 7-8 na skalkách(čo talentovaný nováčik kľudne môže lebo silu na to nie je moc treba:) tak v tatrách máš aj odistené platne (samozrejme v ľahších miestach doistíš) Z tých kolo 6-7 obtiažnosť – napr Kos maras na volovku, či Korsvold na žeruchy) Samozrejme to bola len poznámka, nie návod, aby hneď novačikovia šli liezť automaticky 6-7 do tatier:)
3)Počasie a orientácia
Tak ako bolo písané počas výstupu si stále všímaj okolie, konfiguráciu terénu, proste vkladaj si do hlavy reálnu mapu- každý pilier, žlab, vetvenie hrebeňa. Ani nevieš kedy to využiješ, a navyše časom takto spoznáš množstvo nástupov, zostupov, bivakov, a poznatky využiješ na ďalších výletoch. v prípade neistého počasia radšej zvol niečo krátke odkial vieš rýchlo zdrhnúť (borhákové štandy, resp rampa vedúca zo steny a podobne)Samozrejme ako písal Igi je mať naštudovaných sporievodcov a nemať samovražedný výber cesty ( vždy sa dá s niekým konzultovať) Čo sa týka časov uvádzaných v sprievodcoch tak ich neberte za smerodajné Jedná sa väčšinou o údaj prvovýstupcov, ktorí boli sú a budú trochu na inej úrovni ako začiatočníci. Tak napr taká Štáflovka na Volovku (5dĺžok, pisaných kolo 2,5hod) sa dá vyliezť aj za 30minút aj za 5 hodín. Na začiatku radšej nejakých 50percent k uvádzanému času prihodte v rámci plánovania cesty. A časom uvidíte ako rýchlo viete liezť dĺžky v určitej obtiažnosti a podľa toho budete plánovať výstup.
4) Taktika a logistika
podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí. Výber cesty vzhľadom na počasie, kondičku, morál, lezeckú formu. Otázka, čo zobrať do steny, kde spať, kade nastúpiť zostúpiť, orientácia v stene a pod. Ide o to, že ak toto všetko máte poriešené a zmanažované, možete sa viac sústrediť a užívať si samotné lezenie… prikladám pár praktických tipov
a)neťahať hore do bivaku, pod stenu a podobne 2l vody už z dola, pokiaľ vieš že cestou máš dosť potokov, kde ju môžeš nabrať.. Dve zbytočné kilá na chrbte počas 500 výškových metrov sú dve kila:)
b)vždy mať premyslenú únikovú cestu zo steny. Ak máš borhákové štandy tak ok, ale ak vieš, že v ceste nie sú žiadne skoby ani fixné istenia a bol by problém zlaniť z erárnych zlaňakov, tak druholezcovi pribal kladivo a 4-5 skôb. Časom zistíš, do akých stien a ciest ich treba ťahať a kde nie…
c)do steny nebrať zbytočné veci. Ale nato musíte prísť sami, čo potrebujete a čo nie. Lebo liezť s dvomi batohmi je nepríjemnejšie ako so žiadnym:) Napr. do steny, odkial sa dá v pohode zlaniť, je zbytočné brať topánky so sebou. Do krátkej cesty v tieni zase 3l vody..
d) Výber cesty prispôsobiť počasiu. Ak majú byť na obed búrky, vybrať krátku cestu a začať liezť ráno o 6tej a na obed už si v suchu na chate/bivaku.. Keď chceš liezt na slnku a teple nenaliezať do západnej steny ráno o 7mej:) Napr na volovke slnko svieti od cca 8-9 v lete do pravej časti steny tak ráno liezť tam a poobede zase na slnku druhú cestu v západnej stene. Resp. ak má byť moc teplo tak zase opačne furt v tieni:)
Ale to sú už len také vychytávky, to podstatné Igi popísal v článku..
Na záver najdôležitejšia vec: treba mať upratané ( nie vymetené) v hlave..
horám zdar