Höllental máj 2007

27. May 2007 at 20:01

Piatok večer sme dorazili do viac než preplneného kempu. Všade samí Maďar, Čech, Rakúšan a cca 30 Slovákov. Peter W.+ Katka a Maťo Kubíny s priateľkou dorazili chvíľu po nás. Peťo Krč a Maťo S. už boli dávno zabývaní.

Sobotu ráno nás potešil plech a my sme sa vybrali na Grossofen. Po nekonečnom šliapaní v horúčave veľmi strmým suťoviskom, (netrafili sme krásny chodníček, ktorý viedol cez lesík) nás pri oddychovaní po nástupe vyrušil hluk vrtuľníka. Po nalezení do prvej dĺžky Sonnenplatenweg, nás z cesty odradila záchranná akcia vo vedľajšej ceste Himmelsleiter a zhoršujúce sa počasie s prvými kvapkami dažďa. Na pol ceste k autu sa na nás ako naschvál začalo škeriť slnko. Do pol hoďky sa však prehnala búrka a tak nakoniec bolo dobre, že sme to otočili. Sklamaní a stále lezenia chtiví sme zamierili do Semmeringu. Nad Hoellentalom to už vtedy pekne vrelo, nad skalami čierňava a vraj aj krúpy padali. V Semmeringu slniečko a keďže sme tam boli prvý raz, Miška nám ukázala vyhliadku kúsok od parkoviska. Počasie sa veľmi rýchlo menilo. Pohľad na prichádzajúce dažďové mraky nás vôbec nepotešil a tak sme zobrali sedáky, lano, matroš a hybaj na skalu. Stretli sme tam dokonca aj Vlada Mihála a Rasta Cesneka s ostatnými. Po výstražnom hrmení prišiel dážď. Stihli sme ešte každý vyliezť aspoň cestu, dve. Búrku sme prečkali hore pri jaskyni, poniektorí aj v nej spolu s jedným malým, podľa Majkla však určite krvilačným netopierom. Keď to ustalo, vrátili sme sa do kempu. Tam sme našli pár vytopených stanov a zmoknutých lezcov. Našťastie naše stany dážď zvládli bez ujmy a tak sme nemuseli riešiť mokré karimatky a podobne. Večer sme sa podelili o svoje zážitky či zmiešané pocity z celého dňa aj s ostatnými a naplánovali cesty na ďalší deň. Pršalo skoro až do rána…

 

V nedeľu sme sa zobudili do vlhkého rána. Slniečko už vykúkalo a k oblohe stúpal hustý opar. Úsmev na tvári snáď každému vyčaril chutný, vypasený králik, ktorý poskakoval po kempe a chrúmal čo mu kto dal.

IMG_4297Majkl s Vikou si to zamierili na Vordere Stadlwand, kde sa poobede stretli s Peťom a Kačkou. My sme išli o parkovisko či dve ďalej oblasť Nordwand skúsiť Weichtalwichtel, 170m, 6+. Miška ťahala prvú dĺžku 6 so 6 pluskovým krokom, ktorá nám najmä kvôli mokrej skale dala celkom zabrať. Mišku tiež dosť znervózňovali traja Rakúšania, čo mi stáli za chrbtom a komentovali každý jej krok. Neskôr sa z nich vykluli celkom fajn ľudia. Poradili, povzbudili aj pochválili. Traverz za 4 sa nám zdal príliš krátky, tak som pokračovala úsekom 6, 6- a zaštandovala o strom pod prevysnutou platňou 6+. Tú som prenechala Miške, ktorá ju výborne zvládla. (Údel lepších lezcov – schytajú tie „zaujímavejšie“ dĺžky). Keďže sme si nevšimli borháky naľavo, pokračovala som 4.dl. priamo hore. Než som cvakla prvý nit, Miška stála na polici s rukami po do mnou z ľava, usmievavý ujo Rakúšan z prava a ja som sa cítila ako najväčší neschopák, ktorý nevie preliezť päťkový nástup. Neskôr sme zistili, že sme to liezli šesťpluskovým variantom. Po odlezení niekoľkých metrov, bol naľavo kút s jednou starou skobkou a ďalej platňa a hrana. Po dlhšom traverze vľavo a pár pokusoch prejsť s jedným madlom, bez nôh, za ostrú hranu do neznáma, som to vzdala a nedala na rady Rakúšana. Zaštandovala som pod obrovským prevysom, Miška doliezla a následne sme sa myslím veľmi správne rozhodli túto dňlžku zlaniť späť na policu a pokračovať už v správnom smere cesty. Miška natiahla pekný variant za 5 a vyššie zápasila s mokrou špárou za 6-. V piatej dĺžke (5+) som ostala vyklepaná, že padnem Miške na hlavu a po cvaknutí prvého borháku som si v ňom nakoniec aj posedela. Nasledoval položený, mokrý komín v závere s dlhým odlezom a krásny štand. V šiestej dĺžke bol asi najťažší úsek za 5+ aký sme kedy liezli. Miška ho nakoniec natiahla a ja som mala ako druholezec tiež čo robiť. Bola som celkom rada, že sa nám zaseklo lano až za kľúčovým krokom. Siedmu a ôsmu dĺžku za 5, so 6 mínuskovým krokom som spojila. Posledných desať metrov už len záhradka. Slniečko tu bolo viac cítiť, ale vietor príjemne povieval. Zhodili sme zo seba železo, vyzuli lezky, vyhrnuli čo sa dalo a kochali sa výhľadom.

IMG_4280Cesta bola celkom rozmanitá. Našli sme v nej platňu, špáru, previsnutú platňu, komín, madlá, obliny aj lišty. Nieje orientovaná na slnečnú stranu a tak určite neodporúčam liezť po daždi  . Zostup spočíval v krátkej lanovej ferratke a suťovisku.  Zbalili sme stany, počkali na Majkla a Viku a fičali domov.

autor článku: Yarka Petrlíková, Miška Nemečková

(posádka nášho auta: Miška N., Jarka P., Majkl M., Vika H.)