Jeseň pri Zelenom plese

20. November 2014 at 11:48

Sedím vo vlaku na ceste domov z kamarátovej svadby, keď mi zvoní telefón. Na druhej strane mi Miško oznamuje, že na najbližšie dni hlásia v Tatrách dobré počasie. Dohadujeme sa a ďalší deň už šlapeme po tme smerom na Brnčalku. Spíme na povale, sami. Na ďalší deň máme naplánovaný výstup na Čierny štít.

Ráno vstávame o piatej, balíme veci a o tri hodinky sme pod nástupom. Ako to už v Tatrách býva, krásne slnečné počasie sa strieda so sivou vlhkou hmlou prevalujúcou sa Veľkou zmrzlou dolinou. Prvá dĺžka vychádza na mňa. Ľahké lezenie v relatívne pevnej skale. Druhá, kľúčová dĺžka vychádza na Miša. Kolmú stenu s dobrými chytmi a možnosťami zaistenia prelieza bez problémov. Tretia dĺžka sa nesie v značnej pohode. Po nej už len ľahšie kľučkovanie po pileriku do ďalšieho štandu, z ktorého je to len už pár desiatok metrov na vrchol. Síce sa posledné dĺžky niesli v duchu šedivej hmly, na vrchole sa hmla pretrháva a štít nám ponúka krásnu panorámu na okolité končiare. Tri zlaňáky a sme späť pod nástupom. Čas nám ešte dovoľuje skúsiť narovnanie Puškášovho piliera. Sprievodca píše o jemnom lezení pre fajnšmekrov v piatom obťažnostnom stupni. Prvou dĺžkou sa kreatívnym spôsobom pretancováva Miško. Druhá, kľúčová dĺžka vychádza na mňa. Šesť metrový odlez zo štandu po menších, jemných chytoch a cvakám prvú hrdzavú skobu. Kúsok vyššie  je zastrčená ešte jedna. Nad ňou začínajú kľúčové kroky po zaujímavých chytoch. Ďalšie pokračovanie predstavuje kútikové lezenie a zaujímavý prečah so slabými nohami. Cvakám nit a v dôsledku nedostatku ďalšieho materiálu štandujem. Mišo dolieza za mnou a pre pokročilý čas sa spoločne rozhodujeme zlaniť späť. Ku chate prichádzame už za svetla čeloviek a po pár pivách sa ukladáme späť. Na ďalší deň máme naplánovanú relatívne novú cestu od bratov Čechov, Lepší pozdej, nežli nikdy, 7-.

Pod nástupom sme okolo siedmej, keďže je cesta asi 20 minút od chaty. Mišo si vylosuje prvú dĺžku. Obťažnosť by mala byť za štyri, ale tiché kroky po oblinkách pod prvým istením preveria. Druhá dĺžka už svojou treťou tretinou odkrajuje prvé metre v kolmej skale. Nie vždy, keď vidno štand je vyhrané. Na Miška čaká kľúčová dĺžka za 7-, ktorá nakoniec asi nie najťažšia.  Kolmú technickú platničku a následné krásne položené lezenie si značne užíva. Nasleduje štvrtá dĺžka cez previs, ktorá zo mňa vyciciava fyzickú aj psychickú silu a nakoniec sadám. Po menšom oddychu pokračujem a dĺžku preliezam. Po ďalšej dĺžke cestu križuje traverz do Malej zmrzlej doliny. Cesta ešte pokračuje tromi dĺžkami na vrchol vežičky, ale my sa tu otáčame a zlaňujeme späť. Na chatu prichádzame v dobrom čase a stíhame  večeru pri zachádzajúcom slnku. Pokojný spánok nám prerušil príchod značne alkoholom posilnenej bandy ľudí. Našťastie sa už druhý deň poberáme dole, tak sa nad ich správaním moc nevzrušujeme.

Ráno si dávame raňajky pri východe slnka a obzeráme slnkom zaliatu Pochylého platňu. Posledná fotka a fičíme dole k autu. S nabitou kapsulou energie z hôr sa vraciame domov. Ďalšie týždne z nej budeme dennodenne čerpať až kým sa nevyprázdni a my sa znovu budeme musieť vydať tam hore.

Text: Tomáš Havlík
Lezenie, foto:  Michal Durmek, Tomáš Havlík