Lezenie na Kaľamárke – nováčikovia na skale

5. June 2017 at 9:20

Bolo to ako včera, prihlasovali sme sa na Základný kurz skalného lezenia do HK Filozof. Za vyše pol roka sme si vypočuli niekoľko rôznych prednášok ohľadne metodiky, počasia, záchrany, lezenia, materiálov, absolvovali sme praktické výcviky v telocvični a na skale, chodievali sme vo voľnom čase liezť na umelé steny a v priaznivom počasí aj na múrik a skalky.

Postupne sme sa zoznamovali, našli sme si spolulezcov a spolulezkyne :), trávili sme spolu chladné zimné večery na umelých stenách, až zrazu prišlo ku skúškam. Teoretické sme zvládli z praktických ešte výsledky nemáme, ale dúfam, že úspešnosť bude vysoká…

Na praktických skúškach sme rozmýšľali, ako stráviť nasledujúci víkend a zhodli sme sa, že pôjdeme na Kaľamárku. Nebude to síce  naša prvá návšteva tejto oblasti, ale aspoň pre mňa to bude prvý krát čo si budem sám ťahať trasy na Kaľamárke. Tomáš, Sandra, Kaja a Zsolti tam boli asi pred mesiacom kedy vyliezli pár pekných ciest, dozeral na nich Zsolti ako starší člen HKF, ja som tam v tom čase bol s Rozbuchom.

Takže to bude náš prvý výlet s názvom „Nováčikovia na Kaľamárke“ v zostave Maťo, Tomáš, David, Sandra, Slávka. So Sandrou sme sa dohodli, že v piatok vybehneme na západ slnka na Kľak, prespíme do rána, pozrieme východ a vyrazíme ku skalám, kde sa máme stretnúť niekedy pred obedom s ostatnými, ktorí mali vyraziť cca o 9:00 z BA.

Veci pobalené, idem po Sandru a hurá na Kľak, na hodinkách máme 17:30 a prichádzame na parkovisko vo Fačkovskom sedle, rýchlo si prehádžeme ruksaky, Sandre pripomínam nech nezabudne zobrať výbornú domácu repovicu a bábovku ktorú pre nás všetkých upiekla, pýta sa, či ju má vziať celú, no keďže nebol voľný sáčok tak sa s nami prevezie celá. Začíname vystupovať po žltej značke, na cestu si púšťam pár najlepších hitov od Horkýže slíže a pomáham napraviť Sandre ruksak. Voľným tempom sme vyšli 19:45 a čakáme na západ, s ktorým prichádza aj ochladenie. Sandra sa ma snaží prehovoriť nech ochutnám tú repovicu, samozrejme vôbec som neodmietol :), už sa stmieva, varíme kávičku v ešuse a vybaľujeme karimatky so spacákmi. Na večeru máme chlieb s Májkou a ochutnávam z bábovky. .

Okolo 22:00 vidím za sebou dva záblesky, ujal sa ma pocit strachu pred búrkou a rozmýšľam, čo spravíme keď začne pršať. No keď sa svetlo objavilo znovu tak to bolo svetlo z čelovky dvoch chalanov, ktorí prišli s troma fľaškami piva, dobrou náladou a karimatkami so spacákmi. Hneď ich núkame repovicou, oni nás pivom, pochutili sme si na bábovke. Keď sme sa bližšie zakecali zistili sme, že jeden z chalanov je Peťo Volkov, brat správcu Salamandry z Lehoty pod Vtáčnikom. Začali sme si rozprávať príhody z lezenia, rozprával nám o jeho začiatkoch keď ho ako 7ročného vytiahol otec na prvú skalu. Najviac sme sa nasmiali na jednej rodinke, vraj liezla česká mama zo synom na skale, syn jej zhora kričí Mamíííí dobééér, a maminka zakričala naspäť ,, jó synku, zrušenýýý,, vraj to všetko šťastne skončilo.

Ráno sa zobúdzam na budík o 4:20, pozerám bábovka zjedená, repovica vypitá, pivo tiež neostalo, no aspoň ten východ stál za to, bolo pekne jasno a ležíme až do 8:00 kedy vyrážame naspäť ku autu a tešíme sa na hlavný cieľ nášho víkendu.

Cesta prešla veľmi rýchlo, vyhrabal som v aute staré hity na CD (Elán, Kabál, Team, Tublatanka, Chinaski) a Sandra ma s nechápavým výrazom na tvári sledovala ako si vyspevujem :). Po príchode sme našli miesto na parkovanie a ideme hneď liezť, vybrali sme sa na Horné skaly, po ceste stretávame Doda, ktorý práve hľadal spolulezca, povedali sme mu, že pokiaľ je sám tak my sme v nepárnom počte a môže sa pridať. Začíname trasami Absencia a Vlnitá škára, s Tomášom a Davidom sme si ich vytiahli, Sandra so Slávkou išli na hornom lane. Skalu hladkáme, prihovárame sa jej aby nám ukázala tie najlepšie chyty a aby lezečky dobre lepili :). Zrazu prišiel Dodo a pridáva sa k nám.

Pokračujeme na Drevenú cestu a aj tú sme zvládli. Zistili sme že borháky tu niesu veľmi na husto a dokonca konečne mi všade stačí mojich šesť expresiek :) … Rozdeľujeme sa a so Sandrou pokračujeme na ďalšie trasy, postupne za nami prichádzajú aj ostatní a striedame Machovku, Ženskú odvahu, Naboso, Zelený koberec a pýtam sa Doda či by mi vytiahol trasu Cez Jaskynku nezaváhal, prišli sme pod trasu, naviazal sa a bez problémov vyšiel cestu ktorú som raz liezol s Rozbuchom na hornom lane a netrúfal som si ju ešte vytiahnuť sám. Nasledujem ja a na moje sklamanie som si musel odsadnúť pod druhým previštekom, lebo som si tam zle nastúpal a začali mi odchádzať ruky. Po chvíľke už traverzujem pod jaskynkou a doliezam ku prasaťu. Je to nádherná trasa v ktorej sa nájdu previsy, škára, lezenie na sokolíka, traverz a zhora je nádherný výhľad. Po mne  nastupuje do trasy aj David a Tomáš, bohužiaľ ich ruky neposlúchali tiež pri druhom previse a trasu nedoliezli, dalo sa to čakať, mali sme už veľa trás za sebou. Nič nás neodradilo a pokračujeme ďalej, Tomáš zdoláva Lučkovu, ja Odštep, riadne sme sa vytrápili, Sandra ma istila, jej výraz na tvári sa ma snažil priklincovať ku skale aby som sa nešmykol :). Zvládli sme to HURÁÁÁ. Pomaly sa začína stmievať a tak si ideme prejsť posledné cesty a to Spomienky na Omiš a Stretnutie.

Kufrujeme laná a poberáme sa k autám, začíname rozbaľovať stany, rýchlo sme si s nimi poradili, Tomáš vyberá plynový gril a začíname s večerou. Grilované špekačky s opečenou cibuľkou, k tomu pivko, jednoducho nič viac nám nechýbalo, asi už len oddych a spánok. Doteraz spomínam na tú perfektnú večeru ktorú nám Tomáš pripravil, našťastie nám nechýbala ani zjedená bábovka s vypitým repákom :).

V nedeľu som mal na 7:00 budík, ktorý nezabudol zvoniť a zobudil ma. Snažil som sa postaviť zo spacáku, išlo to veľmi ťažko keďže som noc prespal na krtinci, ktorý som si nevšimol pri stavaní stanu. Rozhýbal som sa, vyšiel zo stanu uvaril čaj, kávu a výbornú vifonku (chutí mi len keď som hladný). David sa s nami lúči, musí už ísť domov autobusom, rodina volá, my si postupne balíme stany, raňajkujeme a veľmi pomaly sa zobúdzame. Dnešným cieľom sú Dolné skaly.

Začíname Širokou škárou a Uzlíkovou Škárou, rozliezame sa ale mne to ide ťažko, bolia ma ruky po včerajšom lezení, no nevzdávam sa. Pokračujeme na Variantu Múriku, expresku cvakám na prvý borhák, už som hneď, pri druhom a začína kolmá stienka. Skúšam to no nedarí sa mi, ruky bolia, nechcú poslúchať, zleziem asi pol metra naspäť aby som si oddýchol, pri druhom pokuse som bol asi 20 cm od ďalšieho borháku keď kričím Sandre že asi padnem, ona mi prikazuje NEPADNEŠ !!!, jemne ma dobrala nech nemám veľký previs lana, keďže kúsok podo mnou bola šikmá platňa. Po chvíli som padol jemne ako do vankúšiku, perfektne to odistila. Bola to trasa v ktorej som sa bál nadliezť si vyššie nad istenie a nepustila ma hlava, neskôr som to na hornom lane bez problémov preliezol aj so Sandrou. Keďže vidíme, že dnes niesme v takej forme ako včera, púštame sa do jednoduchších trás ako napr. Pred svatbou, Rebríková škára a ešte pár detských :) Tomáš so Slávkou lezú kúsok od nás, ale Slávka dnes hlavne regeneruje a Tomáš dostal novú parťáčku Mirku (Slávkinu kamarátku). Poobede sa poberáme domov.

 

Kaľamárka je nádherná oblasť, ktorá má pre mňa veľkú hodnotu. Aj keď sme liezli tie ľahšie trasy, žiadna z nich nebola zadarmo a hlavne sme trénovali hlavu kvôli riedkemu isteniu, na ktoré ešte nie sme úplne zvyknutí. Chcel by som poďakovať za nás nováčikov každému inštruktorovi HKF a rovnako aj všetkým členom, ktorý sa nám venujú, učia nás a odovzdávajú nám skúsenosti. Bez vás by som si aspoň ja určite žiadnu trasu na Kaľamárke nevytiahol a asi ani nepreliezol :)

text: Martin Krajčí

foto: Martin Krajčí, Sandra Dvorská, David Mucska

2.-4.6.2017 Kľak a Kaľamárka