Na snežniciach za slnkom

28. December 2010 at 19:34

26-27.12.2010, Flumserberg, Švajčiarsko.

SONY DSC

Keďže sme si (vôbec nie náhodou) našli tento rok pod stromčekom snežnice, vybrali sme sa ich hneď prvé dni po Vianociach vyskúšať. Naplánovali sme si peknú túru v horskej oblasti Flumserberg  a zarezervovali noc na „Spitzmeilenhütte“, 2087 mnm. Predpoveď hlási slnečno, 120 cm snehu.

Ráno vyrážame z Zürichu a asi o dve hodiny neskôr obklopení lyžiarmi vystupujeme z lanovky. Fotím prvé pohľady na inverziu pod nami a pri mínus 13 veľmi rýchlo schovávam fotoaparát a začíname náš malý biely výlet.

myyyy

Na dnešný deň sme si vybrali na zahriatie kratšie pár hodinové šliapanie ku chate, kde máme po obede v pláne vyraziť  na ľahko ešte do okolia. Za chrbtami nám mizne lyžiarsky svah a otvára sa biela krajina nikoho. Kráčame, zastavujeme a obdivujeme. Počasie ako na objednávku, krásna modrá obloha, slnečno ( ikeď v nose nám stále voda akosi zamŕza). Pred nami sa objavuje kopček  “Spitzmeilen”, 2501 m a my sa uberáme na ľavo od neho dúfajúc, že chata je už na blízku. V zime je to so značením ciest celkom humorné, značky letných ciest sú pod snehom, človek zíza večne do mapy, študuje vrstevnice, či naozaj ísť po tomto hrebeni, ale radšej ani nie, bude za týmto kopcom zráz, alebo len ďalší kopec..Prichádzame na chatu. Pekná, tri roky stará drevená kocka v nádhernom prostredí. Skladáme ruksak a vyberáme sa na ľahko ešte do okolia chaty. Vonku však zima zimúca a tak sme už do pol hoďky späť a objednávame si horúcu čokoládu s rumom. Chatka má veľké okná skoro po celom obvode a tak už z tepla jej útrob obdivujeme kúzelné výhľady na hory v šate zapadajúceho slnka. Chatár prikladá drevo do krbu a nás to ťahá na spánok.

SONY DSC

SONY

SONY DSC

SONY 

Po raňajkách a radách chatára, vyrážame za slnkom. Čoskoro zastavujeme a zhadzujeme vrstvy oblečenia. Dnes je teplejšie, opäť krásne. Prvú hodinu nachádzame občas aj nejakú tu palicu v snehu, čo nám pomáha udržiavať správny smer, neskôr už  iba snehové duny. Čaká nás trochu  nepríjemný traverz,  pod nohami 20cm prašan, pod ním primrznutý sneh a pod nami hlbší zráz. Zo široka obchádzame kotol, klesáme a znova stúpame. Jediný človek, ktorého behom dňa stretáme je asi miestny lyžiar, ktorý miestami je a miestami nie je, mizne z dohľadu. Čas letí. Naša túra po rozľahlých snehových poliach, kopčekoch a kopcoch sa mení na hrebeňovku a hľadanie zostupovej cesty do správnej doliny.

SONY DSC

SONY 

Nasledujeme stopu lyžiara, ktorý sa asi tiež trochu sekol a tak  z vrcholkov vo výške okolo 2300m, opäť klesáme a nachádzame v úzkom sedle dokonca už vzácny smerovník. Sme správne J, len to klesanie je akosi veľmi pozvoľna. Hrebeňovka pokračuje, po stranách strmé zrázy a tak kráčame ďalej. Nachádzame aj pár červených značiek, čo nás teší, avšak pohľad na hodinky naháňa trochu strach. Štyri hodiny a my sme stále vo výške okolo 2000m, to je zlé. Stojíme pri smerovníku, pred nami štít, lyžiar zmizol v doline v ľavo, my si dávame čokoládu, čaj a opatrne zostupujeme do doliny (ktorá ešte nieje v dohľade) v pravo. Nepríjemný strmší úsek zostupujeme ešte za šera, ďalej sa už šliape dobre, mierne klesanie a nachádzame ďalšiu stopu lyžiara asi z predošlého dňa a tak sa jej už za osvetlenia čeloviek držíme. Okolo pól ôsmej prichádzame do dedinky, 1003mnm, kde posledný bus do civilizácie odišiel už okolo šiestej a tak tu slušne unavení ostávame na noc a prvým ranným spojom sa vraciame domov.

Keby nebolo čeloviek, rátam, že spíme asi v prvom voňavom kravíne čo sme po ceste stretli, v ca. 1800m. Mali sme však svetla, jedla, extra oblečenia, energie,  ale i šťastia dosť.