Nádherné lezenie, alebo super-aktívne dni na ľade a snehu

10. January 2010 at 7:07

Nádherný modrý ľad, plech každý deň, rozprávková príroda, veselí ľudia. Päť veľmi aktívnych dní plných športu a zábavy. Tak nejak by sa dali v skratke opísať chvíle strávené v talianskom Národnom parku Gran Paradiso.

CogneeKde: Valle d’Aosta, NP Gran Paradiso – Cogne, Taliansko, 24-30.1.2010

Kto: Stano Tomovič,  Marcel Zemko, Juro Tomaškovič, Peter Neštický, Adam Kadlečík, Andrej a Jano Haršány z  HK Skoba Trnava, Vašo Snitka z HK Sitno B.Štiavnica, Jarka Šárniková z HO HK Filozof  Bratislava a švajčiarska skupinka (asi 10ks)  pod vedením  slováka žijúceho vo Švajčiarsku Mareka Poláčka .

V nedeľu  popoludní som nasadla v Zurichu na vlak a po piatich hodinách som sa ocitla na talianskej  autobusovej stanici Aosta, kde ma už vyzdvihli chalani a uniesli do rozprávkova.

Rýchlo sme sa zabývali v dedinke Epinel, do noci sme sa bavili, brúsili zbrane, nastavovali mačky a tešili, čo nám prinesie ráno. Oblasť Lillaz nás hneď očarila množstvom vytečených ľadov. Modré nádhery medzi kopcami zahalenými bielou prikrývkou.

IMG_1405Na zoznámenie sa s oblasťou, sme si dali prvé dve dĺžky ľadíku Sospiry Ibernaty, kde som si po ročnej pauze mojich úplne prvých skúseností so zimným lezením, opäť vyskúšala aký je to skvelý pocit byť na prvom konci. Tretia dĺžka sa Vašovi nepáčila, neprišli sme predsa liezť mixy, a tak sme z druhej zlanili a presunuli sa k ceste, ktorá vážne stála za všetky drobné. Ľadopád  “di Lillaz”. Ešte teraz ma zahreje na duši, keď si predstavím tú nádheru, farby neuveriteľnej. Neskutočná skutočnosť. Prvé dve dĺžky peniace šampanské s jazierkom, ďaľšie tri krásne, dlhé. Myslím, že si tu každý prišiel na svoje.

cogneUtorok vyrážame z Valnontey, ráno -16°C, cez deň trochu pod mrakom, ale príjemne. Stihli sme vyliezť 7 dĺžok z cesty neznámeho názvu a zlanili asi 340m (+/- km) do baru. Lýtka dostali poriadne zabrať a tak sme sa jednohlasne zhodli pre streďajší Rest Day.

Ďalší deň sme teda trávili každý aktívnym odpočinkom podľa vlastných predstáv. Jedna skupinka sa vybrala na lyže oskúšať tamajšie zjazdovky, ďaľší skombinovali lyžovanie so šliapaním a krásnymi výhľadmi. My sme si s Vašom z výkladu vybrali dlhočizné kráčanie za slnkom, testovanie snežníc, nájsť bivak, ktorý sme nakoniec nenašli a tešiť sa z ďalšieho úžasného dňa. Samozrejme že sme pri túre objavili aj niekoľko pekných ľadíkov. Jedného modrého krásavca sme sa šli aspoň túžobne dotknúť ale čo sme ešte našli, bol najdlhší ľad aký som kedy videla s názvom “Cold Culoir TD 4+, 650 m”, ako sme sa ešte večer v krčme dozvedeli.  Vyzeral veľmi fascinujúco, bez konca a vzhľadom na moje poslabšie doterajšie skúsenosti aj celkom ťažko.

V noci snežilo a cez deň ikeď pražilo slnko, dosť fúkalo, čo neveštilo nič dobré. Chalani neváhali a vybrali sa ráno k dlhočiznej nádhere. K nástupu viedol dlhý snehový tunel. Podľa ich reakcií to bolo krásne, občas celkom ťažké kolmé lezenie spestrené asi troma snehovými lavínkami. Po druhej snehovej nádielke, zbalily saky paky a z ôsmej dĺžky (asi polka cesty) rýchlo zlanili do bezpečia. Švajčiarska skupinka sa vybrala na Lillaz ľadík, kde im snehová dávka z hora hneď po nalezení do cesty zmenila plány…tak strávili nejaký ten čas vykopávaním ruksakov a hladaním matrošu do vzdialenosti asi 50 metrov od pádu lavínky. Nikomu sa našťastie nič nestalo.

Ja som si zbalila snežnice a vybrala sa ráno trochu do kopcov. Čoskoro sa mi naskytli rozprávkové výhľady na biele, slnkom zaliate vrcholky hôr. Túžba vidieť viac ma ťahala vyššie a vyššie. Krásu bolo snáď aj vo vzduchu cítiť. Hore už veľmi fúkalo a tak som viackrát zvažovala či ísť ďalej. Pri snehom zaviatych drevených chatrčiach, môj foťák spravil z posledných síl ešte jednu fotku, čas ma už chvíľu prehováral “vráť sa” a tak som to napokon otočila na zostup. Ostrý sneh mi fúkal do tváre, moje stopy medzičasom zmizli a ja som opatrne kráčala dole. Vďaka moc za vynález ako sú snežnice, dobrá bunda, či slnečné okuliare J. Inak by som sa so zabáraním sa po stehno veru ďaleko nedostala. Cestou som stretla iba psíka, huskiho, dokonca viackrát. Akoby niekoho hľadal. Správne časovanie – a s chalanmi som sa stretla na zákrute do baru.

IMG_1625Piatok bol náš posledný deň. S Vašom sme si vybrali jeden pekný 5 dl. ľadík, ktorý chalani liezli pár dni pred nami. Prvá dĺžka mala skoro 60 metrov. Prvé metre som bola trochu nervózna. Naliezali sme do ľadu z boku, prvý šrób zabral naprázdno a po tretej diere som šla skúsiť šťastie o pár metrov vyššie, kde som si šikovne pustila ťažký tanier na stehno, tak som chvíľu zadržiavala slzy v očiach. Potom to už celkom šlo. V tretej dl. asi najlepšie držali mačky a piata sa mi zdala najťažšia. Tam som bola rada, že len doliezam. Počasie sa začínalo kaziť a pri zlaňovaní nám už snežilo.

S tmou sme spokojní a vylezení kráčali do baru, kde nás už čakali ostatní.

Celé dni sme trávili užívaním si adrenalínu a dýchaním spokojnosti samej. Dĺžky väčšinou 40 až 50 metrov čistého ľadu, no nádhera. Počasie rozprávkové, počas lezenia samozrejme teplejšejšie a na štande sa tiež dalo v pohode vydržať bez potreby zahrievania sa telo o telo J. Po dolezení sme sa za šera všetci stretávali v bare kde už senorita vedela, že má priniesť  “Uno litro vino rosso!” a delili sme sa o rady a zážitky. Neskôr večer sa varilo, jedlo a najmladšia časť zájazdu sa pravidelne tešila z hrania kariet.

Na pár pozdravov od kamarátov z hora, či testovanie tvrdosti ľadu kolenom, prebehol výlet bez akejkoľvek straty na zdraví, výstroje, či výzbroje (až na našich švajčiarskych kamarátov, ktorým lavínka nenávratne zobrala nejaký ten cepín a tak..). Naopak nás ten skoro-týždeň všetkých veeeeľmi príjemne prekvapil a obohatil o ďalšie skúsenosti a naozaj nezabudnuteľné zážitky.

Ďakujem Vašo, Stano a ostatní a teším sa na ďalšiu akciu!

cogne1

 

Viac foto tu: http://picasaweb.google.com/Yar.Filozoffka/243012010LezenieGrandParadisoTalianskoEiskletternItalia#