Prvýkrát Malý Kežmarák :)

31. January 2017 at 7:36

 

Po minulom roku som si povedala, že túto zimu leziem iba ľady a naučím sa skialpovať (alebo najskôr lyžovať?). Žiadne mixy. Plán sa skoro aj úspešne podaril. Víkend 20.1.-22.1.2017 som sa vychystala liezť ľady na Brnču s handlovským klubom HK Prometeus. Pozvali ma na ich akciu, keďže som ich všetkých vďaka Palimu spoznala presne pred rokom.

Tu mi ale Peťka, už pani Brožáková, vo štvrtok píše, čo robím cez víkend a či nelezieme. Tak dobre! Rada ju aj uvidím po dlhom čase.

V piatok večer vyrážame s kamarátom Ivom z Bielej Vody nabalení sťaby na prvovýstup: obidvaja dva páry lán, železo, zbrane, čačky i mačky.

„Hlúpy to bol nápad ísť na lyžiach,” hovorím si fučiac pod nákladom. Po strastiplnej ceste, počas ktorej som pod váhou batohu raz stratila balans a hodila vtipného tigra, sme si konečne užívali pivko v teple chaty. S vekom rastie zodpovednosť a tak sa po prvom poberám na izbu baliť a spať. Veď nás zajtra čaká TÁ stena!

Ráno som už od siedmej pripravená na Petin príchod. O 8:20 ju konečne zbadám. A tu začína adrenalín.

Peťa: „No čo si si vybrala?”

Ja: „Hmmmm…až teraz som sa dostala k sprievodcovi. Veď som ti písala, že vyber ty. Mne je jedno. Ja sa i tak rozliezam.”

Peťa: „Mne žiadna podobná sms nedošla.”

Ja: (bude zle-nedobre…)

Peťa: „Nevadí. Ja som už vybrala. Pôjdeme Starú cestu. Už som ju liezla. Je tam iba jeden tažký krôčik.”

Ja: „For me behind me”.

Pred deviatou si pokojným tempíčkom vykročíme pod stenu. Oba batohy nechávame pri jednom veľkom kameni a Peťa mi ukazuje našu linku. Prvá dĺžka po rebre prekvapuje. Nejaký prachový sneh nám uteká pod nohami, aspoň tie trávy držia. Môj prvý vážny mix. Pred dvomi rokmi som s Peťou liezla na Tupú Gálfyho, ale to bol, až na prvý ľadový úsek, fajnový firn za 3.

Doliezam do štandu. Peťa sa ma pýta, či som sa aj ja tak namakala. Reku, že áno. Za tie gymnastické kroky by sa ani ruská primabalerína nemusela hanbiť.

Druhá dĺžka nám ponúka pohodlné trávičky ukončené štandom pred kľúčovým krokom. Ihneď som ho prekukla. Traverz. Moja pochúťka. Mačky na trenie hľadajúce malé neviditeľné stupy, zbrane na traverz do tráv a už len skúšat, či to vyjde. Peťu istím zubami-nechtami, sem-tam aj polovičným lodným. Peťka to prelieza opatrne, no s ladnosťou spomínanej ruskej primabaleríny. A idem ja. Achhh…to bude zase boj. Aj bol. Plížim sa po polmetra širokej poličke, zakliesnim jednu nohu, druhá noha hrabká vo vzduchu a snažísa nájsť nejaký stup, no beznádejne. Zabijem obe zbrane do dobrých tráv, nohy na trenie do traverzu. Už-už to vyzerá nádejne, keď mi uletia (asi) nohy a letím si do kyvadla. V duchu myslím na Vaša a Oľgu, ako spolu chceli lietať.

Peťa vypúli oči, či žijem. Žijem. Nejako to vyleziem po holej skale k isteniu, ktoré ruším a som na štande. Vďaaakaaabohu. Sme za najhorším. Ja optimista..

Zopár ľahších metrov navádza atmosféru, že nás čakajú iba príjemné dolezové partie. Posledná dĺžka nám však tiež dáva riadne zabrať. Podľa Petiných slov tu zvykne byť už iba krásny firn, miestami skala, kde sa iba tak precupitá. No na nás si brúsi zuby 20 metrov skaly s občasnou trávou a pochabým snehom. Bojujeme, zamŕzame, rozmŕzame, nadávame, súčasne doliezame na Nemecký rebrík. Čas je pokročilý. Chrúmame kúsok zamrznutej Študentskej pečate, jediného zdroja energie, ktorý sme si vzali do steny, cvakáme vrcholovku a valíme zostupovkou dole po rebríku. Pri reťaziach hádžeme expresný zlaňák. Je to rýchlejšie. A zvyšok rebríka si vykračujeme hlbokým snehom za svetla čeloviek. Na záver traverzujeme popod stenu k veciam.

Spokojne balíme veci a tešíme sa na čajík a pod. na chate.

Sumár sumárom: odborník na zimné lezenie nie som, ale “mama” tvrdila, že zažila už aj lepšie podmienky. Ja som si to užila. Príjemná zima, s fajn parťákom, ktorému dôverujem na 100% a konečne v tej stene. V stene Malého Kežmarského štítu. Ďakujem, Peti, že si ma vzala a ukázala mi, že sa zimného lezenia nemusím báť. Aj keď je nebezpečné, je krásne. J

V nedeľu ako za odmenu za vylezenú cestu som si dopriala exkluzívny zjazdík na lyžiach z chaty s minimom turistov na chodníku. Predsa len tie lyže neboli na škodu.

Horám zdar!

PS: HKF dievčence, nezabudnite sa prihlásiť na Ženský zimný zraz na Zbojníčke a reprezentovať náš klub! Viď viac info v letáku :)

text a foto: Viki(pédia)

vylezená cesta: Stará cesta (IV-V), Malý Kežmarský štít (S), 21.1.2017 – Peťa Brožáková, Viky Verébová