Ročník 2015

28. July 2015 at 10:08

Písal sa rok 1982, keď do školských lavíc zasadli prví poslucháči horolezectva na pôde UK. Komenského slová škola hrou sa asi na žiadnom inom predmete neukázali v pravom slova zmysle viac ako tu. Nacvičovanie uzlov, študovanie sprievodcov, meteorologickej literatúry či morfológie skalného terénu. Nielen túto podobu sme zažili ako študenti horolezectva.

1. Ako si sa dostal do kurzu HKF?

H.I.: Keď som sedela pri kofole s kamoškou a jej kolegom, pridal sa k nám ešte jeho kamoš. Nadšený vytiahol z vrecka 2 šňúročky a snažil sa na nás zapôsobiť dvojitým osmičkovým uzlom. Rok na tom som so šňúročkami chodila aj ja :)

P.K.: Pre každého sa príbeh HKF začal písať inak. V mojom prípade som už odmalička chcel stáť na vrcholoch skál, ktoré som pozoroval na ceste po D1 za starými rodičmi na Kysuce (Manín, Súľov). V telke som sledoval príspevky Joža Kubániho z hôr. A okrem jeho neskrotného alkoholizmu, ktorému som vtedy nerozumel (po brnčalke už áno), som obdivoval každý jeden výstup, o ktorom robil reportáž. A keďže Jožko sa pominul tam, kam sa neskôr dostane každý redaktor a horolezec (Predná Hora) a ja som vyrástol a pustil som sa do toho. V apríli 2014 som mal prvý raz obuté lezky, v máji som bol prvýkrát na skale v júni natiahol svoje prvé cesty. V auguste som sa dozvedel o nejakom klube HKF od Katky Dubcovej. Ani som sa nenazdal a už blúdim po budove právnickej fakulty UK. Vstupujem do posluchárne a rozmýšľam, či aj ja mám taký tupý výraz ako ostatní.

K.R.: Cez osobu, ktorá kurz už absolvovala (manžel :) )

M.B.: Do HKF ma nahovorila Katka Dubcová, ktorej som za tento nápad nesmierne vďačný.

2. Ako hodnotíš kvalitu prednášok?

H.I.: Nebolo ľahké si navyknúť na pondelkový štandard v podobe lezeckých historiek o tom, ako niekto umrel, v lepšom prípade iba skoro umrel. Nakoniec som to však zvládla a na „veselé historky“ si vždy rada pospomínam.

P.K.: Kvalita prednášok bola veľmi kolísavá, niektoré výkony stáli za zaplakanie, iné odzrkadľovali výkonnosť prednášajúcich. V dobe moderných technológií, ako je napr. dynamo, sa interaktívna prezentácia stáva samozrejmosťou. Preto je rad na nás čerstvých absolventoch pomôcť pri tvorbe prezentácií svojimi postrehmi a nápaditou kreativitou. Doplnil by som aj rukolapné dôkazy, ktoré by mal každý poslucháč pred sebou počas prednášky.

K.R.: Prednášky na vysokej úrovni s dôrazom na bezpečnosť.

M.B.: Mohli by byť ešte viac odbornejšie a hneď aj na prednáške ukazovať veci. Mižove príhody a skúsenosti boli tiež na mieste, aby mal človek predstavu a možno aj rešpekt pred horami a videl, že čo všetko dokážu hory priniesť.

3. Ako hodnotíš kvalitu metodických dňov?

H.I.: Metodické dni ma naučili z celého kurzu najviac. Je iné sa o niečom baviť na prednáške a potom to reálne vyskúšať. Naozaj oceňujem čas aj snahu inštruktorov venovať sa nám, za čo majú môj obdiv, pretože nie vždy to bolo jednoduché.

P.K.: Organizovanie akcií bola silná stránka tohto kurzu. Jediné, čo nevychádzalo, bolo počasie. Ale ako nás bičovalo celý rok, tak aj počas záverečnej časti v Tatrách nás nezastihlo nepripravených. Metodické dni, či už v telocvični alebo na skalách, boli charakteristické neskutočným odhodlaním inštruktorov a bývalých členov. Túto prácu treba pozdvihnúť a oceniť.

K.R.: Super. Dostatok inštruktorov a dostatok priestoru na zodpovedanie všetkých otázok, názorné ukážky a dôraz na to, aby si metodiku každý sám vyskúšal.

M.B.: Nebolo to zlé, ale napríklad v Tatrách sme mali 2 učni jedného majstra. Na metodických dňoch sa nám nevenovali inštruktori až toľko.

4. Ako vnímaš finančné náklady na kurz?

H.I.: Už neviem presne zrátať, koľko to bolo celkovo, ale ani pri jednej položke som si nepovedala, že je to veľa. Tiež bolo fajn, že sme to neplatili jednorázovo.

P.K.: Z finančného hľadiska je kurz z metodickej stránky nízko-nákladový. Ľudovo povedané, za málo peňazí, festival muziky. Finančne náročné je však horolezectvo samo o sebe. Preto nech každý zváži ochotu obetovania času, financií a sociálnych vzťahov pre čosi tak nádherné, ako je horolezectvo.

K.R.: Nízke – v porovnaní čo za tie peniaze získaš (informácie a čas strávený inštruktorov na prednáškach, metodických dňoch, metodických víkendoch, pri skúškach a v Tatrách + prípadné zapožičanie výbavy)

M.B.: Horolezectvo je z tých drahších športov. Kurz bol v porovnaní s inými, takto rozsiahlymi kurzami, veľmi lacný, ale viem si predstaviť, že študent by si ho asi nemohol len tak ľahko dovoliť. Pozeral som podobný kurz v Rakúsku a bol niekoľkokrát lacnejší ;-)

5. Aké sú tvoje výsledné dojmy a pocity z absolvovaného kurzu?

H.I.: Nemám problém kurz odporučiť akémukoľvek známemu, dokonca aj tým, ktorých mám rada.

P.K.: Ako povedala Viki V. na prvej prednáške: Zmenilo mi to život.

K.R.: Skvelý kurz, skvelý pocit zo samotného kurzu aj skvelý pocit zo seba, že som to dala :).

M.B.: Spoznal som neskutočných ľudí. Skvelá partia. Mám konečne čo a s kým robiť po víkendoch cez leto ;-) Páčilo sa mi tiež, že do VT boli vybraní ľudia, ktorí aspoň niečo vedeli, že to nebolo len tak, že kto má love, tak môže ísť. Museli sme si ho zaslúžiť. Na margo toho by som možno zvolil troška komerčnejšiu/formálnejšiu a zároveň náročnejšiu verziu kurzu. Spravil okolo toho oficiality. Že kto spraví teoretickú a praktickú skúšku a ukončí výcvik vo VT, dostane nejaký papier (pokojne iba vydaný HKF, o úspešne vykonaných horolezeckých skúškach – toľko a toľko percent; úspešne vykonaný horolezecký výcvik – zakladanie postupového istenia vo voľnom teréne a podobne; člen JAMES člen HKF a podobne, normálne lajstro na to, že som horolezec).

6. Slová na záver

H.I.: Keby mi niekto pred rokom, pritom ako som bola nacapená a rozklepaná v K2 na tope v obtiažnosti 3, povedal, že o rok budem rovnako rozklepaná, tak neuverím. Rozdiel bol v tom, že som K2 vymenila za Tatry, top za prvý koniec (bolo to síce iba raz, ale aj to sa počíta) a fialový plast za tatranskú žulu.

P.K.: Množstvo spomienok, ktoré si odnášam ako absolvent kurzu 2015, sa mi vryjú hlboko do môjho srdca.

K.R.: Super kurz, ktorý by som odporučila každému, kto má o záujem o skalné lezenie či horolezectvo. Kurz okrem teórie a skúseností prináša aj veľa nových priateľov a potenciálnych parťákov na lezecké výjazdy.

M.B.: Začiatok veľmi rozpačitý, stred nevýrazný, ale koniec stál mega za to. Možno ešte taká maličkosť. Viem, že inštruktori to robia takmer zadarmo a vo svojom voľnom čase, ale mne osobne sa mega páčilo, keď som šiel liezť v zime do haly s Rozbuchom a Jurom a dávali mi rady, že takto lez, hentak lez, taký coaching. Mohli by aj častejšie…

Na otázky odpovedali:

H.I.   Haike Ivaničová

P.K.   Peter Kalafut

K.R.  Katka Rozborilová

M.B. Marián Beňo

Otázky pripravil a text spracoval: Peter Kalafut