Rýchlo a zbesilo

6. December 2015 at 16:53

Sedím si tak v kancli na stoličke. Práce nie je veľa, tak plánujem jednu túru za druhou a čakám na víkend. Haike mi každú hodinu volá čo som nám vymyslel tento krát. Navrhujem Veľkú Fatru po hrebeni s nocľahom na Chate pod Borišovom. V štvrtok im píšem a majú už plno. Lustrujem zásuvku, kde vyťahujem zápisník plánovaných túr. Prechádzam očami a v mysli zvažujem správnu konšteláciu skúseností, vybavenia, morálu a chuti. Konečná voľba padá na trasu Starý Smokovec-Hrebienok-Zámkoveského chata-Téryho chata-Priečne sedlo-Zbojnícka chata. Na Zbojníčke sú noví chatári a počuli sme o drsných žúrkach, ktoré tu zaviedli a nechceme si nechať ujsť.

Keďže do výplaty už je málo šušňov, zvažujeme vlaky zadarmo. Ale v rámci ľudskej solidárnosti nášho najchudobnejšieho člena (Haike), ktorý len pracuje platí dane a odvody a prispieva k HDP Slovenska a nemôže preto poberať žiadne výhody, ideme na koniec autom, ktoré aj keby platila celé sama má lacnejšie ako špičkové vlaky ŽSR.

Stretávame sa v Bejz-kempe Vajnory o 11:00PM. Dávame 3 hodiny spánku.O 0200AM stávame, varíme kávu a sadáme do auta. Cesta prebieha v znamení prednášok lavínovej problematiky. Do Trenčína som zatajoval skutočnosť o prvej tohtoročnej lavínovej tragédii. V poznaní faktov to chcela Haike v Považskej otočiť. O 0500AM sme absolvovali kontrolu nelegálne pohybujúcich osôb na uzemí Slovenska policajtmi v Žiline, ktorí okrem overenie totožnosti a rektálneho vyšetrenia sa dožadovali informácii o celom našom pobyte vo vlastnej krajine…Čo už: Chránime Slovensko!

IMG_9764

Inverzia oku ľahodiaca!

O 0645AM stúpame po snehu na Hrebienok. Do očí nám bije nádherná, ohlasovaná inverzia. Myšlienka pozorovania jej z vyššej nadmorskej výšky nás rýchlo ženie vpred. Na Zámke čaj a šup na Térynu. Na začiatku prudšieho výšľapu na chatu obúvame mačky. Fonzyho mačky od Deda pamätajú ešte Psotkové výstupy. Ešteže sme tí milovníci histórie.

IMG_9761

Čičinky na nohy!

Na chate dávame čaj a rozmýšľame či nám dneska stačilo. Rozhodujeme sa dlho, ale nakoniec padne rozhodnutie ísť pod Priečne sedlo analyzovať situáciu. Od posledného sneženia (7 dní) týmto smerom nikto nešiel, šliapeme novú stopu. Po ceste stretávame skupinku Čechov. Na otázku či to dajú na Zbojníčku v letných pohorkách, ich ráznym tónom od tejto hlúposti odhováram.

IMG_9785

Baníci?

V Kotline pod sedielkom pozorujeme miestne majestáty a plánujeme čo nabudúce zlyžujeme. Pozorujeme turistu ktorý kráča hore na Sedielko. Od razu začína traverzovať a z profilu zisťujeme, že je to Haikin kamarát Kodiak. Prechod Sedielkom v tejto chvíli padol.

IMG_9822

Tatranská intimita

Začíname stúpať do Priečneho sedla. Šliapem stopu. Pozorujem odtrhy staré približne štyri dni. Začína prudké stúpanie a robím prvú sondu. Negatívna. Pokračujem ďalej náročnosť sa stupňuje. Hlboko sa prebáram a neviem sa vyštverať cez previštek. Objavujem taje zimného lezenia (plazenia?). Prebíjam to na vrchol, kde ma čakajú panenské pocity. Eufória je dokonalá. Ožíva vášeň, ktorú som v Tatrách našiel. Po chvíli sa prebúdzam z hĺbky intimity a vraciam sa naspäť do reality. Zbytok tímu nepočujem, nevidím. Odozva po volaniach žiadna. Začínam mať zlý pocit. Započúvam sa: tlkot srdca, plytký dych a nejaký šum v pozadí. Filtrujem. Počujem Haikine bojové povzdychy a Fonzyho upokojujúce slová. Ani sa nenazdám a usmieva sa na mňa Rozbuškina čiapka a pod ňou žiarivý vyplašený Haikin úsmev. Je famózne, že ma táto žena ešte neudusila vankúšom za tieto dobré nápady. V sedle dávame selfíčka, ktoré sú viac než zaslúžené. A začíname liezť dole.

IMG_9830

Dáme si to ešte raz ?

Po chvíli sa prebúdzam z hĺbky intimity a vraciam sa naspäť do reality.

IMG_9839

Domko!

Tieto miestá sú nám dobre známe. Pred mesiacom sme tu ešte liezli leto. Všetci traja sme pešo prvý krát v zime v Tatrách. Pohyb po snehu nám robí problém. Ale po chvíľke sa naučíme chodiť a vyhľadávať pevné miesta. Za tmy prichádzame na Zbojníčku. Chata je plná horolezcov. Zvažujeme čo ďalej a rozhodujeme sa ísť domov. Po ceste Veľkou Studenou dolinou pozorujeme v stenách Slavkovského štítu zostupujúce čelovky a stretávame ešte pár oneskorencov. O 0700PM prichádzame k autu a smer BA.

IMG_9842

Tam hore na vrchole, majestátne stoja Rozbuchove lezky!

 

Po príchode do bejzkempu dávame sprchu a odpadávame. Krásny deň za nami!

Za ostatný rok som strávil v Tatrách na svoje pomery veľa času. Zažil mnoho krásnych zážitkov a prekonávania sa či už v rámci fyzických, ale hlavne psychických síl. Tento zážitok vo mne zanechal nezabudnuteľnú pozitívnu stopu. Zimné Tatry je niečo čo v lete nezažiješ a ani nikde inde. Veľa z nás sa bojí. A to je dobre. Ak nieje človek vybavený pudom sebazáchovy, nemá v horách čo robiť ak mieni prežiť. Pred výjazdom treba dôsledne plánovať. A to nie len trasu, ale aj dve či tri alternatívy. Sledovať počasie nie len na konkrétny deň, ale celkový vývoj počasia aspoň sedem dní pred plánovanou túrou. V zimnom období je veľké riziko lavín. Je nevyhnuté poznať lavínovú problematiku, čítať terén, správne sa pohybovať, ovládať záchranárske techniky. A čo je hlavné, vedieť si povedať: DOSŤ!

 

Odporúčaná literatúra k problematike lávin:

http://www.laviny.sk/

Zúčastnení: Peter Kalafut, Haike Ivaničová, Jakub Fonzy Mucha

Trasa: Starý Smokovec-Hrebienok-Zámkovského chata-Téryho chata- Priečne sedlo-Zbojnícka chata-Hrebienok-Starý Smokovec

 

Ďakujeme za vypožičanie materiálneho vybavenia: Viki Verébovej, Igorovi Marksovi, Andymu Valentíny a James.

Autor textu: Peter Kalafut

Fotografie: Haike Ivaničová