Skvelý týždeň v Tatrách

1. August 2009 at 6:22

Letný horolezecký kurz HK Filozof 2009, alebo ako sme strávili jeden skvelý týždeň v Tatrách

Po roku sme sa opäť vrátili s novým ročníkom nováčikov na Chatu pri Zelenom plese plní očakávaní, čo nám prinesú najbližšie dni.

Všetko sa začalo v sobotu po obede, keď sa skupina lezenia chtivých človiečikov stretla na zástavke Biela voda. Predseda Mižičko zrátal, či sa niekto po ceste nestratil a už sme naľahko všetci odkráčali hore na chatu. Šliapalo sa výborne, keďže sa nám o batohy postaral štvorkolesový tátoš. Prišli sme s Paťom do doliny Zeleného plesa, pred našu obľúbenú Brnčalovu chalúpku a počkali ostatných. Okolo štvrtej už všetci rozdelení do troch skupín stepovali pod šutrom. Moji mladí si precvičili prácu s lanom, vysvetlili sme si rozdiely lezenia s jednoduchým lanom na skalkách a dvojičkami v horách, vyliezli na balvan a na záver zlanili. Miška Kadašiová ďalším kurzistom vysvetlila štandovanie na vlastných isteniach a na treťom stanovisku pôsil Paťo Barjak a Igor Marks. Tí prednášali o vlastnostiach a správnom použití friendov, vklínencov, trikamov, či iných hračiek ako vlastných postupových istení, či ako body štandu. Pred šiestou to vyzeralo na dážď a tak sme to predčasne zbalili.

V nedeľu nám mraky popriali dobré ráno, tak sme sa dopoludnia iba motali okolo chaty. Nad plesom sa tiahol biely opar, vrcholky okolitých krás boli zahalené v bielej perinke, a tak Mižo zrušil plánovaný miestopis. Bolo po daždi, medzi dažďom, aj pred dažďom. Poobede sme sa vybrali, asi 13 kusov aspoň  trochu sa prejsť. Väčšina zamierila na Kopské sedlo a my s Jožom, Jankou a Dominikou na Chatu Plesnivec. Vyčasilo sa, ba aj slniečko nám svietilo na cestu, na lúku i kvety. Všetko bolo zrazu omnoho krajšie, veselšie, až sme mali chuť si spievať. Čas letel ako divý, tak sme pridali do kroku, nech stihneme schôdzovať. O ôsmej sme sa všetci stretli v TV miestnosti, kde sme si vytorili lezecké dvojky, trojky, štvorky a naplánovali program na nasledujúci deň.

P1000043 zdenka

Pondelok nás prekvapil slnečnými lúčmi, preto sme dlho neváhali a namiesto na šuter namierilli naše kroky pod tú skalu našu vyvolenú. Skoro celý Filozof sa sústredil na Jastrabej veži, či už zo strany Zelenej doliny v ceste Illner Rulke, III, alebo v sedle Jastrabej veže dvojkovým hrebeňom na vrchol. Ja som pre moju trojku vybrala na prvý deň Puškáša na Koziu Kôpku, III. Nakoľko sme v sobotu nestihli precvičiť zakladanie, štandovanie, či prácu s dvojičkami dostatočne, strávili sme pod skalou ešte metodickú hodinku aby sme otestovali mechanické i menej mechanické hračky. Deni, Ema a Tomáš dostali priestor na sebarealizáciu, pred ich prvou tatranskou cestou. Aj napriek tomu, že svojim isteniam zo začiatku veľmi neverili, liezlo im to výborne a postupovali sme plynulo.

Po tretej dĺžke sme na trávnatej plošine stretli prvé kamzíky. Čochvíľa nás vyrušil však menej príjemný hluk helikoptéry, ktorá mala namierené k Jastrabej veži. Pri myšlienke, kto všetko je na Jastrabke vylezený, mi nabiehali zimomriavky. Doliezli sme, či skôr dokráčali na vrchol, kochali sa chvíľu výhľadom a čo to pofotili.

Fúkal studený vietor a tiež už bol najvyšší čas zbaliť laná a zostúpiť. Na chate sme sa dozvedeli, že Miška volala 112, lebo v ceste Illner Rulke uvoľnený loker zranil nášho kurzistu Petra. Vydýchla som si, že sa nikomu nič vážne nestalo. Okrem toho, že si chalan vyskúšal let vrtuľníkom, čakala ho v Poprade aj nepríjemná operácia ruky, au. Hory sú krásne, ale nevyspytateľné.

Večer si v znamení tekutého chleba či vínka, banditi a šerifovia spestrovali aj ďalšími hrami až do neskorej noci, kedy už konečne v tme noci vykúkalo svetielko Marekovho bicykla. Prehodili sme ešte pár viet a odišli do ríše snov.

Utorok po ôsmej sa pomaly, ale isto pozbierali družstvá pred chatou a prilby a laná sa čoskoro roztrúsili po okolí. Bol pred nami krásny slnečný deň. Marek prebral Mižove tri panny a tiež s Miškou a Dáškou sa vybrali na Puškáša, Kozia Kôpka, III. Paťo naliezol s Ivanom opäť do Illner Rulke, Igor  a Marko so svojimi družstvami venovali deň popoliezaniu a hlavne precvičovaniu zakladania postupových istení. Peťo Víťaz s Jožom a Rubíkom naliezli do Mereš Puškáš, V. Žeruchová veža. My sme sa vybrali za Peťovým družstvom, precvičili sme si ešte chvíľu zakladanie a následne naliezli do cesty. Tomáš sa v ťahaní strieda s Emou a ide im to veľmi dobre. Neskôr sme im s Deni v ťažších miestach nechali založené nejaké to postupové istenie. Všetci sme si užívali lezenie, aj práca s lanom bola dobrá. Z času na čas sme dobehli Peťove družstvo a definitívne sme sa stretli na zostupovke pri zlaňáku. Po večeri nás čakalo pravidelné rande s Mižom, podelili sme sa o zážitky, zdôrazňili sa nedostatky, či naopak vyjadrila spokojnosť, či už s kurzistami, alebo inštruktormi.

04 vrcholovka,Puskasov pilier, IV, Cierny stit_1

Nakoľko nám počasie prialo, rozhodli sme sa s Miškou náš tretí lezecký deň stráviť na Čiernom štíte. Marek so Zdenkou, Jankou a Dominikou mali v pláne Mereša Puškáša, V, V.Žerucha. Paťo so Zuzkou a Dáška so Šimonom SZ hrebeň Jastrabky, III. Peťo sa myslím vybral do cesty Ilner Rulke. Takže sme si cesty navzájom posúvali.

My sme raňajkami v batohu vyrazili tentokrát o hodinu skôr ako obvykle. Aj keď sa nám podarilo prísť  pod skalu v takmer rekordnom čase, trvalo nám večnosť nájsť nástupy k našim cestám, keďže nik z nás na Čiernom ešte neliezol. Nastúpili sme neskoro, ale predsa. Miška s Ivanom do Stanislavského depresie, IV-, 3 hod. a ja som nám vybrala cestu Puškášov pilier , IV, 4 hod. Liezla som v trojici s Tomášom a Emou a slnko nám pálilo nad hlavami. V prvej dĺžke sme s Miškou ešte rozoberali obľúbených knižných autorov, neskôr sa už nevidíme, iba občas počujeme.  Myslím, že sme si vybrali krásnu cestu s pohodlnými borhákovými štandmi. Líniu cesty prezrádzajú dva veľké svetlé previsy, ktoré obliezame zľava. Skala je kompaktnejšia, až na pár miest, na ktoré upozorňuje aj sprievodca. Nájdeš tu špárky, schody, rôzne previšteky, ba aj platňu. Potešia madlá, ale aj menšie chyty. Pred ťažším miestom je zväčša zabitá skobka neznámeho veku. Cesta má krásne dĺžky, v poslednej je treba vybudovať štand. Doliezli sme v čase jemne prekračujúcom ten daný sprievodcom a spokojne sme si vychutnávali nádherný výhľad, vôňu Tatier a nejakú tu fit tyčinku. Pyšné štíty, Lomnický, či Kežmarský štít, všetko ako na dlani. Už vidíme aj Mišku s Ivanom, ktorí zdá sa úplne netrafili záver cesty a tak doliezajú rozlámaným žľabom. Zatiaľ, čo Ema s Tomášom čakali druhý tím, ja hľadám zostupovú cestu. Čas bežal neúkrutnou rýchlosťou a tak volám dole na chatu, oznámiť, že sme v poriadku a uistiť sa v zostupke. Z vrcholu sme začali schádzať až úderom ôsmej hodiny. Veru neskoro, ale našťastie sme našli správnu cestu a ešte za šera zišli k nástupom ciest. Veselé a spokojné svätojánske mušky čochvíľa mieria za jedným svetielkom v diaľke. Teda nie tak úplne. Aj pod Žeruchovou vežou boli vidieť svetielka Marekového družstva ako vstupujú do kosovky. Chvíľu rozoberáme, kto z nás bude na chate prvý a ako sme sa neskôr dozvedeli, dole dokonca na nás uzatvárali stávky! No pekne. Schádzali sme celkom rýchlo, akurát pod reťazami nás čakal rozdivočený potok a tak sme kvôli bezpečnosti natiahli lano ponad vodu. Bola prekvapujúco teplá noc a my mierne dehydrovaní siahame po vode z potoka a tešíme sa na vychladené pivko, ktoré nás dole spolu s večerou čaká. K chate sme prišli okolo pol jedenástej za veľmi príjemného uvítania Filozofu. Ozaj krásny deň to bol.

Štvrtok znamenal pre väčšinu rest day. Relax, turistika, bouldrovanie, či opaľovanie sa pri plese. Akurát Paťo vybehol na JV Žerucha, cez knihu , V, až na vrchol, 6 dĺžok plus 200m sólo na vrchol I-II UIAA, 6h .Večer  kocky, človeče, či húpačky za chatou.

koza_1P1050421_1

Posledný deň lezenia, opäť horúco. Marek s babami a ja s mojou trojkou sme si tento krát dali Východnú Žeruchovú vežuru, cesta cez knihu, V, prvé tri dĺžky. Paťo JV Žerucha, Čepela, VI, variant za V, 2,5h. Marko bol tiež niekde vylezený.  Večer prišiel ešte Ďurko Samaš rozlúčiť sa zo slobodou, aj Feši na bicykli. Zapíjame v bare praclíky rôznymi tekutinami a sledujeme zostup Kuba Kubíka a Rubíka na čele s Dušanom Perečkom, ktorí deň i večer strávili na Karbunkulovom hrebeni a smädní, hladní prichádzajú napokon okolo jedenástej na chatu. Kurz oficiálne končí okolo jednej tradične nočným kúpaním sa v plese.

Poniektorí sme ostali ešte do nedele s vidinou lepšieho počasia, ale ako sa v piatok v noci pokazilo, tak ostalo daždivo až do nedele. S Ďurim sme v sobotu poobede vybehli ešte smer Kozí štít, cesta Feher Lehocký, ale z prvej dĺžky nás vyhnal dážď a krúpy.

Napriek nie najlepšiemu úvodu, bol to úžasný týždeň plný lezenia a pohody. Jeden z tých, keď päť dní zo šiestich praží slnko. Boli sme opäť super partia na krásnom mieste, za úplne najssamkrajšieho počasia. Ďakujem Mižovi najmä za organizačnú stránku kurzu, tiež inštruktorom, ale aj vám všetkým ostatným za spoluprácu, dobrú spoločnosť, za hodiny pozornosti, smiechu a zábavy.

foto-Samot

Účastníci kurzu: Debnár Matej, Kubík Jozef, Mániková Dominika, Nemček Ľudovít, Nováková Jana, Púčiková Denisa, Straka Tomáš, Takácsová Nadežda, Bírová Zdenka, Ivantyšynová Katka, Zibura Šimon, Zibala Ivan, Lučivjanská Dáša, Šatalová Ema, Mikušová Zuzana, Mlynár Peter a niekoľko ďalších členov HKF

Inštruktori: Patrik Barjak, Igor Marks, Marko Mižičko, Marek Paulík, Miška Kadašiová, Dušan Perečko, Jarka Šárniková, Peter Víťaz a ve­dúci zájazdu Milan Mižičko.

P1050571_1