Súľovské skaly

10. July 2018 at 14:09

Tento nápad vznikol tam, kde vznikajú všetky dobré lezecké nápady, a to pri pive v podzemí Lúčnickej krčmičky pri pohľade do Monikiných smutných očí. Ako som tak pátral v hĺbke jej zreníc, odrazu zo mňa vystrelilo samo od seba, čo tak dať si v sobotu Súľovské skaly. Sandrika to odobrila svojím typickým širočizným úsmevom, a keďže ani Monika neprotestovala, bolo rozhodnuté. Navyše druhá spomenutá razom ožila a dokonca sa aj usmievala, keďže iná lezecká akcia jej predošlý víkend pretiekla pomedzi prsty. Po chvíli sa za nami prišla pozrieť aj Sima, ktorá hneď súhlasila s týmto nápadom, no a Peťo sa pridal niekde počas týždňa pred sobotou.

Stretko sme dali na sobotu o 7:00 na Nivách s tým, že Sandriku vyzdvihneme v Trenčíne. Cesta nám ubehla vcelku rýchlo a v aute sa rozoberalo hlavne to, do ktorého sektoru pôjdeme liezť. Keďže ja som tam bol liezť naposledy pred 15 rokmi, jedinou užitočnou informáciou, ktorú som vedel dať bolo, aby sme začali v sektore Tabula západná stena. Sprievodcu sme mali a tak sme sa v aute dohodli, že pôjdeme ešte pred sektorom Tabuľa na Vežu nad ohniskom západná stena, kde boli pomerne jednoduché cesty, dobré na rozlezenie aj oboznámenie sa s miestnym zlepencom.

Vstupný prejazd asfaltkou do dediny Súľov popri vežiach a skalnej stene je vždy veľmi pôsobivý a v hlave sa musia v tej chvíli nejednému lezcovi rozbiehať rôzne lezecké plány a ciele. Kto nevidel, nepochopí. Pomaly teda vchádzame do Súľova a auto parkujeme na malom námestíčku pri Obecnom úrade, kde platíme za celodenné parkovanie 2 eurá . Pomaly vyberáme batohy z auta a smerujeme pohľady na blízke horizonty, ktoré lemujú ostrovčeky Súľovských skál. Určujeme správny smer a vyrážame na cca 45-minútový turistický pochod po červenej značke, ktorá nás privedie do sedla. To sme prešli krížom a zišli dole kopcom asi 500 metrov ku Veži nad ohniskom. Vždy obdivujem krásu tejto veže a skúmam cesty, ktoré boli svojho času medzníkmi slovenského lezenia v obťažnosti (Hrana 1624 – 9, Nový zákon – 10, Dio – 10/10+). Na úvod sme dali pár fotiek, oddýchli si a išli preskúmať nami vybrané cesty zo sprievodcu v sektore Veža nad ohniskom – západ. Ale náš výber sa nám po prezretí nepozdával, tak sme sa presunuli oproti do sektoru Tabula – západ. Po trošku rozpačitom začiatku sme boli konečne pod stenou a začali sme liezť. Ja so Sandrou a Monika, Simča a Peťo v trojke. Spoločne sme si postupne dali všetky ľahké cesty (asi šesť) na Tabuli od 4 až po 6+, v ktorej som si ja osobne posedel. Za zmienku stojí Monikine a Simonkine pokusovanie cesty Cumeľ za 5-, ktoré sa mi videlo ťažšie ako uvádza sprievodca,  a tiež boj v ceste Cesta svedkov liehovových za 6 +, ktorá bola nakoniec prelezená, i keď len AF. Peťo si vyliezol cestu Kríkový kút za 4, žiaľ niekde si v nej privodil zranenie, čiže potom už po nás iba pokukoval. No a Sandrike sa podarilo TR preliezť cestu Vajdátor za 6. Tempíčko tohto nášho dňa bolo pohodové a chceli sme si hlavne dobre zaliezť, spoznať Súľovské skaly a lezenie na nich, čo sa nám aj podarilo. Je to špecifická skala, na ktorú si treba zvyknúť, a preto keď si chce človek vyliezť aj niečo ťažšie, je dobré sem chodiť pravidelne. Potom už viete, že to, čo vyzerá ako lišta vlastne nie je lišta ale hnusný ťažko udržateľný obliak a to, čo sa javí ako obliak už vlastne nie je nič.

Cestou späť sme sa zastavili ešte v miestnej Kolibe na bryndzové halušky a pivo, čím sme dali krásnu bodočku za ešte krajším lezeckým dňom.

Text: Martin Sládeček

Účastníci: Monika Juríková, Simonka Rajčániová, Sandrika Dvorská, Peter Cyprich a Martin Sládeček