Viva la vráta

16. September 2015 at 19:08

Je tu sviatok sedembolestnej panny Márie a my sme sa ho rozhodli osláviť  600 bolesťami (keďže približne toľko svalov mame v ľudskom tele).

08:30 ráno vyrážajú dve autá z Bratislavy na „novú“ skalnú oblasť ktorá už nejaký čas stojí na tomto svete. Sprevádza nás mierna únava a zároveň nadšenie z nových šutríkov čo na nás popadajú J. S Viki si cestou dávame pred Trenčínom posledné salsa tanečky na Nirvanu alebo Green day ktoré nám vyhráva anténa rock.

V Omšení začína nástup podľa climb.sk hore do lesa a cez veľkú lúku kde sa nám otvára pohľad na náš cieľ.

obr1

Tu sme si povedali že prečo počúvať climb keď vidíme kade a tak si to na smelákov dávame rovno cez les kde sme oslávili tento sviatok každý po svojom – niektorý boli menej pobožní, s menšími batohmi a tak oslavovali len 250-400 bolesťami…no tí čo sa nabalili ho oslávili tak ako sa má na všetkých 600.

Dorážame ku skalám z ktorých máme dobrý pocit, oblasť pôsobí príjemne a veľmi ukľudnujúco. A tak sa rozhliadame, jeme a obliekame pričom už ako inak fonzy stepuje v sedáku so železom naviazaný ale potichu ako poslušný pes pred obchodom.

No najväčšiu radosť má Viki ktorá zisťuje pod skalami že vycestovala bez sedáku. Ach tak štastnú som ju ešte nevidel… treba uznať ale, že Viki je skutočný minimalista aj keď  v tomto prípade si zminimalizovala aj lezenie.

Tomi sa tejto situácie hrdinsky ujal a vytvoril si provizorny sedák z dvoch slučiek, vďaka čomu mohla viki liezť.

obr2obr3

Skalka je vápencovitá, s výškou 540 metrov nad morom, niektoré cesty tu dosahujú vyše 35 metrov. Nie je vyšmýkaná a preto trenie zaberá aj keď človek tomu hladkému povrchu neverí.

Istenia sú niektoré vyššie, ale otvorene si povedzme, že všetci sme už boli na kalamárke…

Niekde sú ešte staré hrdzavé borháky, ale podržia (preverené). Na tejto skalke si každý príde na to svoje a tým je vínimočná, nehovoriac o nádherných výhľadoch zhora.

Cez obed sa skladá HKF pod previs si niečo zajesť, popiť a aj pofajčiť. Podaktorí rozmýšľajú, ako by bolo fajn sa okúpať, dlho to netrvalo a už sme sa šmýkali dolu mokrým lístím a bahnom cez lúku.

Rozmýšľame o malom pive či kofolke v miestnej putike, no odrádzajú nás neveriacke pohľady miestnych a aróma tamojších gentlemanov a tak sa vydávame rozkopanou D1 domov.

Autor: Jakub Mucha