Výber ciest na Hrádku pre potenciálnych taternikov. Alebo Igi mládenca príhody a skúsenosti. VOLUME 3.

6. November 2018 at 11:44

Text organicky nadväzuje na moje dva predchádzajúce články, ktoré sú určené potenciálnym záujemcom o lezenie v Tatrách. Je to z toho dôvodu, že v spomínaných článkoch sa viackrát odvolávam na lezeckú oblasť Hrádok pod Vtáčnikom a spomínam ju ako vhodnú prípravu pre lezenie do hôr a celkovo viacdĺžkové lezenie.

Možno tento článok mal byť prvý v poradí, myslím si, že to nevadí a celkovo neplánovane vzniká pekná a ucelená séria článkov pre záujemcov o lezenie v Tatrách.

Na pripomenutie:

  • prvý článok sa venuje príprave na lezenie v Tatrách vo všeobecnosti,
  • druhý článok je už pomerne konkrétny a sú v ňom uvedené konkrétne tipy na lezenie v Tatrách pre začínajúcich horolezcov.

Napriek tomu, že článok uverejňujem na klubovom webe, je určený každému, kto si/sa chce:

  • dobre a schuti zaliezť viacdĺžkové cesty, aj bez ambície lezenia v Tatrách;
  • vyskúšať relatívne bezpečné lezenie viacdĺžkových ciest;
  • zvyknúť na “vzduch pod zadkom” :), vzhľadom na expozíciu a charakter skaly – vynikajúca príprava na lezenie nielen v Tatrách, ale celkovo dlhých ciest;
  • zdokonaliť prácu na štandoch, pochopiť  a zautomatizovať “manažment” na štandoch a prácu s lezeckým materiálom vo viacdĺžkových cestách;
  • a najmä, ak sa vo svojom lezeckom CV chcete posunúť a presunúť do hôr, Hrádok vás na to skvele pripraví;
  • si chce overiť svoju výkonnosť v hrádkovských cestách obťažnosti cca 5+/6-, aj keď dajme tomu lezie na Záhorí “vyššie” čísla :)  “Hrádkovská klasifikácia obťažnosti” je pomerne tvrdá a cesty okolo 5+ neradno podceňovať! Je to síce myslené s nadsázkou, ale to, že vylezieš napr. na Med. hámroch napr. 7-/7, na Hrádku nemusí nič znamenať :)

Daný článok (s tipmi na lezecké túry) je však určený špeciálne aj členom klubu (Filozof), keďže sa klub v celej svojej histórii profiluje prevažne ako klub, ktorý produkuje potenciálnych horolezcov do Tatier. A budem sa opakovať, je to vskutku vynikajúca príprava a medzistupeň pre lezenie v Tatrách a horách vo všeobecnosti.

Posledné roky sa v rámci Kurzu skalného lezenia v HKF organizuje jarný víkend na Hrádku určený pre nováčikov, ktorého sa zúčastňujú aj starší členovia. Takže tipy na lezenie, ktoré uvádzam na konci článku, môžu byť vhodnou inšpiráciou aj pre nich.

A v neposlednom rade môže byť článok inšpiráciou aj pre inštruktorov (príp. potenciálnych), ktorí chcú pôsobiť na Hrádku, ale majú tam prelezené možno 3-4 cesty. Ale isto sú na takej úrovni (verím v to), že bez problémov zvládnu viesť výcvik nováčikov aj v ďalších 5-6 cestách obťažnosti zodpovedajúcej úrovni nováčikov. A nebudú sa liezť v rámci výcviku stále tie isté 2-3 cesty.

Lezecká oblasť Hrádok – pohorie Vtáčnik, nad dedinou Kamenec pod Vtáčnikom, charakteristika:

  • skalná oblasť tvorená 90-100 metrov vysokou stenou;
  • výhľady počas lezenia a po dolezení na vrchol, poskytujú úžasné pohľady na hornonitriansku prírodu, či už na jarný prebúdzajúci sa les hrajúci tisícmi odtieňov zelenej, alebo na jesennú farebnú prírodu;
  • andezit – ale typické kaľamárkovské vlnky tu moc nenájdeš :);
  • lezenie prevažne na trenie;
  • kúty, komíny, špáry, platne, ale aj previsy :) – pôvodné, staré klasiky sa vyznačujú kútovým lezením, ale nájdete tu aj ťažké platňové lezenie;
  • v minulosti bolo pre lezenie na Hrádku typické náročné morálové lezenie (expozícia + málo fixných istení) a používali sa v oveľa väčšej miere “vlastné istenia”. V posledných rokoch Hrádok tento “morálový nádych” stráca, borháky/nity pribúdajú, ale stále tam nájdeš množstvo ciest (najmä kúty a špáry), kde borhákov nenájdeš veľa a “veci na zakladanie” sa zídu.
  • skala je orientovaná na JUH, z toho dôvodu sú vhodné mesiace na lezenie: marec, apríl, máj, september, október, november. Ale v prípade chladnejšieho leta sa dá liezť aj v letných mesiacoch a “domáci” vám potvrdia, že sa tu dá v prípade slnečného počasia zaliezť aj v zimných mesiacoch – v tom prípade, istič klepe kosu v páperke pod skalou, ale lezec si užíva nenormálne lezenie a trenie v tričku :)
  • opaľovací krém nie je na tejto skale na škodu :)

Lezecký materiál:

  • na Hrádku sa samozrejme vyskytujú aj kratšie cesty, ktoré nevedú na vrchol. POZOR!!! Nie vždy si vystačíte v týchto jednodĺžkových cestách so 60m lanom, preto nezabúdajte na uzol na konci lana!!!
  • ale na Hrádok sa najmä na začiatku lezeckej kariéry oplatí chodiť najmä kvôli viacdĺžkovému lezeniu;
  • pri viacdĺžkových cestách si vystačíš s jednoduchým lanom, na škodu nie je ani lezenie s dvojičkami/polovičkami, najmä ak chceš dostať prácu s týmto typom lán “do ruky”;
  • karabíny a slučky na štand (väčšina štandov má fixné istenia, minimálne v tých cestách, ktoré uvediem na záver článku);
  • 8-10 expesiek, ale niekde sa hodí aj viac. Vezmite si aj slučky na prípadné predĺženie expresiek;
  • v obmedzenej miere sa zídu aj vklínence a friendy – uvediem do ktorých ciest v mojom výbere to je vhodné. Hrádok je oblasť vhodná na trénovanie zakladania. Niekde sú borháky na husto, niekde sem tam, ale ak ozaj plánuješ liezť v Tatrách, donúť sa používať vklínence a friendy a získaj túto zručnosť!!!
  • U P O Z O R N E N I E: predpokladá sa, že vieš ako zostrojiť bezpečný štand, vieš istiť na štande prvolezca aj druholezca, v prípade potreby vieš bez problémov zlaniť. Ak to nevieš, alebo si to z kurzu nepamätáš, odporúčam nejaký kurz skalného lezenia, resp. zaškolenie inštruktorom alebo skúsenejším lezcom!!! Prípadne si vieš na Hrádku zaliezť spomínané kratšie jednodĺžkové cesty a máš motiváciu naučiť sa štandovať :)

Sprievodca, prístup, zostup, ochrana prírody:

  • prístup je z dediny Kamenec pod Vtáčnikom, 2 cestami;
  • po zaparkovaní auta ešte cca 30 minút pešo;
  • podstatné informácie o prístupe a cestách nájdete:
    • na webovej stránke HK Baník Prievidza. Sprievodca má už síce viacero rokov, nie je tam mnoho ciest zakreslených. Ale na začiatok postačí.
    • na informačnej tabuli, na prístupovej ceste;
    • D. Pauer: Slovenské skaly 1.
    • od lezcov, ktorých tam stretnete :)
    • a horúca novinka!!! Pripravuje sa nový aktuálny sprievodca, jeho tvorbu môžeš sledovať na FB “Hrádok – lezecký sprievodca“. Momentálne (6.11.2018) je na FB spracovaných a zakreslených cca 30 ciest, na spomínanej FB stránke nájdete super fotky aj informácie;
    • a aj tento neutešený stav so sprievodcom a množstvo novovzniknutých ciest v posledných rokoch ma viedol k napísaniu tohto článku. Nie každý má totiž kontakt na niekoho z domácich lezcov, niekto sa možno len bojí pod skalou opýtať :) Možno aj preto tam napr. ľudia z HKF v posledných rokoch okrem nováčikovskej akcie až tak nechodia a nelezú. Ale ako uvádzam vyššie, čo sa týka sprievodcu, blýska sa na lepšie časy :)
  • zostup:
    • na zostup jednoznačne odporúčam použiť chodník!!! Fakt, žiadne zlaňovanie. Samozrejme sa to týka ciest, ktoré vedú až na vrchol.
  • ochrana prírody, obmedzenia:
    • ak tam na jar zahniezdi nejaký vták, je dosť možné, že niektoré cesty (sektor) budú dočasne zakázané. Z toho dôvodu sleduj aktuálne informácie na james.sk alebo pod skalou. Prípadne sa opýtaj domácich lezcov.

TIPY na lezenie na Hrádku (viacdĺžky) o ktorých som presvedčený, že vás perfektne pripravia na lezenie v Tatrách. Tu uvedené cesty majú fixné istenia na štandoch:

  1. VZDUŠNÁ, 4+: megaklasika hrádkovského lezenia. Obťažnosť, ako to už tak na Hrádku býva, je zradná a nie je 4+ ako 4+. Do cesty odporúčam vziať nejaké vklínence a friendy. Postupových borhákov je tam pomenej (info: jar 2017). Cesta je označená nápisom na skale.
  2. STREDNÁ, 5+ (jeden-dva kroky za 5+, inak ľahšie): ďalšia megaklasika hrádkovského lezenia. Cesta položeným kútom so špárou, pre 5-tkového lezca celkom morálové odlezy, odporúčam vziať vklínence a friendy. POZOR: jedenkrát štanduješ o strom, dlhšia slučka sa zíde. Cesta je označená nápisom na skale.

  3. FITFIRIT, 5+: krásne platňové lezenie, s nástupovým kútom. Cesta má cca 50 metrov (cca 12-13 fixných postupových istení), stačia ti len expresky, dá sa preliezť na jedenkrát, ale zhruba po 25m je štand, čiže aj tu si môžeš vyskúšať viacdĺžkové lezenie. Ku koncu cesty je istení pomenej, dá sa založiť nejaký vklínenec, ale dolez je už pomerne ľahší. Dolieza sa po strom, kde je štand, z ktorého sa zlaňuje, na 1x al. 2x podľa typu lana na akom lezieš. Cesta sa dá doliezť až na vrchol, ale tam už nie je odistená a moc sa to nelezie. Cesta je označená nápisom na skale.
  4. VIA HILTI, 5+: cesta naľavo od Fitfirit. Podobný charakter, aj dĺžka cesty. Zväčša sa dolieza do štandu ako Fitfirit. Do cesty ti stačia len expresky. Cesta je označená nápisom na skale.
  5. CUMEL, 6-: cesta na tri dĺžky, krásne, kolmé a veľmi vzdušné lezenie po hrane/pilieri. Zistíš ako vyzerá “kazateľnica” (prvý štand v stene). Nástup cesty je po rampe/chodníčku, tu si musíš poradiť so sprievodcom, alebo sa opýtaj niekoho pod skalou. Odporúčam jednoznačne zostrojiť na nástupe štand (friendy, vklínence). Do cesty ti stačia prevažne expresky, ale aj nejakú dlhšia slučka na štand. V prvej a druhej dĺžke nemusíš zakladať (ale dá sa), nejaká zakladačka sa ti zíde v tretej dĺžke.
  6. POLNOČNÁ (príp. Stará), obť. okolo 5+ (subj. ťažšie): línia vedie výrazným kútom a komínom, tým pádom je charakter cesty jasný. Cesta sa dolieza treťou dĺžkou cesty “Cumel”. Do cesty odporúčam vziať vklínence a friendy. Cesta je označená nápisom na skale, ale už slabo viditeľným :(
  7. DRAČÍ KÚT, 6-: Jednoznačne cesta s nádychom tatranského lezenia. Krásna cesta, exponovaná, od Ľ. Rybanského – dojímavý film o tomto lezcovi, jeho ceste a stretnutí dvoch lezeckých generácií nakrútil R. Hatiar (Teória šťastia podľa Rybanského). Btw. Ľ. Rybanský so svojim parťákom, ako prvovýstupcovia, cestu preliezli s nejakými 2-3 skobami a nejakým tým dreveným klinom. Klobúk dole. Ak ste spomínaný film ešte nevideli, rýchlo pozrieť, ani jedno oko nezostane suché :)
    Kút, kút, kút so špárou a na záver prekvapí a vycvičí komín, do ktorého isto vlezieš naopak :) Nebojte sa obťažnosti, ale ani ju nepodceňujte. Do cesty odporúčam vziať vklínence a friendy, fixné postupové istenia tam nájdete. Ale treba zakladať. V ceste nájdete aj skalné hodiny.
    Cesta tuším nie je označená nápisom na skale, ale je ľahko identifikovateľná podľa sprievodcu, resp. domáci lezci ti nástup isto ukážu.

    PS: cca v 2011 som v tejto ceste hodil celkom peknú držku :)
  8. KRUTÁ, 5+/6-: vždy to bola 6mínuska, tento rok na jar cestu vyčistil a preistil E. Bizoň, na skale nájdete uvedenú obťažnosť 5+. Čo k tomu dodať? Proste buď vieš liezť kúty so špárou, alebo nevieš :) Ďalší majsterštik od Ľ. Rybanského. Prvá dĺžka (cca 42m) je úplný skvost. Nachádza sa v nej 13 postupových fixných istení, ale daj si VÝZVU a prelez si niekedy prvú dĺžku po vlastnom istení :) Druhá aj tretia dĺžka sú tiež odistené, pozor v tretej dĺžke, skala trochu duní. Cesta je označená nápisom na skale.
    Keď cestu prelezieš, ozvi sa, som zvedavý na tvoje dojmy.
    Spolu s Dračím kútom sú to ozaj päťhviezdičkové skvosty!!!
  9. TATANKA, 5+: 60m, 2 dĺžky lezenia. Prevažne platňové lezenie, ale v ceste nájdeš aj malý previs/-y. Stačia ti expresky. Kúsok pod vrcholom je štand, ale cesta sa dá doliezť až na vrchol a zaštandovať sa dá o strom. Cesta je označená nápisom na skale.
  10. ČOKOLÁDA, 5+: 60m, 2 dĺžky lezenia. Prvá dĺžka = plazenica po nohách, na pohľad to je položené, ale zalezieš si riadne. Druhá dĺžka je charakterom úplne odlišná. Zrazu ako by si sa ocitol v Tatrách. Z každého rožku trošku: kút, komín, previs a tak stále dokola :) Stačia ti expresky. Kúsok pod vrcholom je štand, ale cesta sa dá doliezť až na vrchol a zaštandovať sa dá o strom. Nechám na vaše posúdenie, či si vyrobíte nástupový štand pomocou väčšieho frienda (diera na nástupe zhruba vo výške 1,5m) – odporúčam. Cesta je označená nápisom na skale.
  11. POSLEDNÁ KLASIKA, 6: 60m, 2 dĺžky lezenia. Stačia ti expresky. V prvej dĺžke nepríjemný boldrík a za ním položené, ale poctivé lezenie po nohách. Druhá dĺžka je kolmá až jemne previsnutá, ale chytovatá. Z diaľky vyzerá impozantne. Na vrchu super štand s posedením na strome, hompáľajúc nohami vo vzduchu a doberajúc parťáka :)

Na Hrádku úplne v pohode vylezieš za deň 3 viacdĺžkové cesty. Aj viac.

Keď Hrádok navštíviš viackrát, postupne zistíš, že na Hrádku je toho oveľa oveľa viac. Keď prelezieš všetky cesty, ktoré tu uvádzam, sám zistíš, čo by si chcel ešte na Hrádku preliezť.

A zároveň si budeš chcieť všetky tu uvedené cesty preliezť ešte raz, dvakrát, trikrát…

Ťažšie, ľahšie, dlhé, krátke, to je jedno. Neliezol som tam vyslovene škaredú cestu. Zorientuješ sa tam, dostaneš tipy od ostatných lezcov. V skratke teda už len vymenujem ďalšie moje tipy v nejakej príjemnej obťažnosti: Mrkačka, Dudel, Ťažký kút, Krátky kút, Tŕnistá, Rybanského… Alebo aj ťažšie: Dvojšpára, Dušičkova, Direttitsima, Pyrománia, Daidalos a Ikaros, Nech sa páči… Choď a uvidíš :) Zvykaj si na expozíciu a snívaj o…

Článok je výsledkom mojich skúseností, úvah, plánov a nespočetných návštev Hrádku, nekladie si za cieľ byť bibliou pre lezenie na Hrádku. Možno skôr zdrojom inšpirácie, ďalším príspevkom do metodiky lezenia viacdĺžkových ciest a apelom pre tých, ktorí si myslia, že bez prípravy niečo v Tatrách vylezú.

Na záver, už len dve posolstvá:

  1. Tie najlepšie akcie, nápady a sny vznikali a ešte stále vznikajú z pretlaku – mám až príliš nalezené (natrénované), že to musí zo mňa vyjsť von… Podobne ako u náhod, aj sny prajú pripraveným. Ani vaše sny nemôže nikto snívať za vás :)
  2. Nenastavujme si nízke merítko kvality!

Priatelia, nech vám to lezie a nech vás lezenie baví v každom veku a každej obťažnosti :)

PS: TRAILER k filmu Teória šťastia podľa Rybanského.

© Igi M. (text), 6.11.2018
© foto: Jakub L., Lukáš Č., Haike I. a archív Igi M.
© coloursofclimbing
igi.marks[zavinac]gmail.com